Je piatok tesne pred 19.00. V DPOH o chvíľu začína košický festival Jazz For Sale, po prvýkrát vyexportovaný do Bratislavy. Dve muchy jednou ranou: identický program má odznieť po tri piatky v Bratislave a vždy po tri následné soboty v Košiciach. Program vyzerá dobre. Pred divadlom však niet nikoho okrem rozprávkovej babičky s batohom, ktorá predvádza pobaveným okoloidúcim svoje číslo. Hrozivo máva palicou a babo-jagovským hlasom nadáva neznámemu adresátovi do nacionalistických špín za to, že si ju dovolil tu na Slovensku osloviť v češtine: „Čech na mňa útočí!“. Kde sú však diváci? Uvedomujem si viacero nepriaznivých faktov: Propagácia festivalu nebola takmer žiadna. Stredná a staršia generácia intelektuálov, z ktorých sa potenciálne bratislavské jazzové publikum regrutuje, práve niekde odpadáva únavou po pracovnom týždni. Nebudú ani CP-čkári, sú už odcestovaní. Aj samotné DPOH akoby bolo hudobne zakliate. Koncerty, ktoré som tam videl, vypálili rozpačito. Napríklad mimoriadne koncertné dielo La Passion de Simone svetovej hviezdy súčasnej novej hudby Kaije Saariaho, za jej osobnej účasti vrátane after party na jej počesť, navštívilo len zopár hudobných fajnšmekrov a zástupcov fínskej ambasády. Bál som sa, ako to vypáli teraz. A bál som sa oprávnene. Na koncerte, kde účinkovala hviezda takého kalibru, akou je poľský klavirista Leszek Możdżer, bolo v prázdnom hľadisku možno niečo cez 30 ľudí. Milí organizátori – no úplne zle!

Koncert zahájil svojrázny sympatický český jazzový hippie Pavel Jakub Ryba zo svojim bandom. Vlastne ani nie tak s bandom. Hral len v duu s gitaristom Mirkom Linkom. Bubeník Jozef Cigánek totiž zostal v nemocnici s trombózou. Boli radi, že prežil. Aj keď sa na veľkom divadelnom pódiu trochu strácali, hrali pekne. So sympatickou inštrumentálnou kreativitou prekonávali fakt, že im rytmika poriadne chýba. Išlo o žánrovo pestrú fúziu. Skladby boli svojsky melodické a vyznievali príjemne mäkko. Bolo fajn počúvať Rybov charakteristický spôsob hry a melodiky. P.J.Ryba (*1961) patrí k českým jazzovým legendám. Začínal v slávnom Jazz Q Martina Kratochvíla. Jeho sólový album Yes, Yes, No, No z roku 1999 dostal od magazínu Jazziz (USA) 5 hviezdičiek a udržal sa tri mesiace na vrchole ich rebríčka medzi albumami takých hráčov ako sú Pat Metheny, Charles Mingus, Keith Jarret či Joe Zawinul. Zahral si z muzikantami ako Mike Stern (USA), Dean Brown (USA), Josef Skrzek (Polsko), Gary Lucas (USA), Jana Koubková, Jazz Q a Martin Kratochvíl, ...

Po Rybovi nasledoval Leszek Możdżer (*1971). Bol ako zjavenie. Unavené mikro publikum, súc pokropené Możdżerovou energiou, sa zhlboka nadýchlo do priam frenetického jakotu a potlesku po prvej skladbe. Wow! Úchvatná virtuozita! Neuveriteľné Chopinovské trilky a hrkútania priam masírovali uši aj dušu. Hovorím si rúhačsky, Chick (áno, hovorím o Coreovi), na tohto chlapíka veru nemáš. Prekrásne, svieže, emotívne mnohovrstevné kompozície. Nový poľský romantizmus nového poľského Chopina! V duchu Cageovského preparovania klavíra kládol rôzne predmety na struny klavíra. No na rozdiel do Cagea svoju hudbu preparovaním netvoril, ale rozširoval. Dosahoval mimoriadne vzrušujúce prirodzené zvukové efekty, siahajúce od tlmeného vybrnkávania na gitare až po zvuk čembala. Zásadným spôsobom tak obohacoval zvukový charakter svojich klavírnych kompozícií. Ako vytlieskaný prídavok sme dostali variáciu na J. S. Bacha. Neuveriteľné: na Bachovom nezničiteľne pevnom podklade vykvitla Możdżerova kytica. Możdżer v Bratislave len potvrdil, že patrí k tomu úplne najzaujímavejšiemu, čo je dnes možné na svetovej jazzovej scéne vidieť.

Po Możdżerovi ubudlo publika, zostalo takmer prázdne hľadisko. Veľká škoda! Hudba posledného aktéra večera, medzinárodného osemčlenného orchestra Criss Cross Europe (2 x bicie, trúbka, saxofón, klavír, basa, gitara, violončelo) bola totiž ďalší majsterštyk večera. Fajnšmekri za takým chodia do najlepších európskych hudobných klubov. Moderný, živo pulzujúci jazz, veľmi šťavnatý a zaujímavý, primerane eklektický, hodný vysokého záujmu a pozornosti. Kompozície niesli znaky súčasnej modernej vážnej hudby a hudobného experimentovania. No zároveň si udržiavali akostný jazzový rozmer. Boli premyslene komponované, plné deja a vyzývavých aranžérskych nápadov. Orchester vtipne uviedol náš Michal Bugala, ktorý v ňom účinkoval ako gitarista. Svojím farebným elektroakustickým introm na violončele plus rôznych krabičkách a aj ďalšími vstupmi zaujal vedúci zoskupenia Ernst Reijseger. Zaujímavé bolo použitie dvoch bubeníkov, ktorí vytvárali originálny priestorový rytmický efekt. Chýbal mi však v zozname uvedený hráč na basu, ktorú na violončele suploval práve Ernst Reijseger.

Ako píšu organizátori festivalu Jazz For Sale na svojom portáli: „Criss Cross Europe je pokračovaním projektu Jazz Plays Europe, ktorý od roku 2007 inicioval medzinárodnú hudobnú spoluprácu, vytvárajúci platformu pre účinkovanie hudobníkov i regionálnych jazzových zoskupení s cieľom umožniť mladým interpretom nadobudnúť skúsenosti na medzinárodnej jazzovej scéne. Repertoár koncertu je výsledkom spolupráce ôsmich na domácich scénach etablovaných hudobníkov z Nemecka, Belgicka, Holandska, Francúzska, Luxemburska a Rakúska. Partnerom projektu je už šiesty rok Slovenské hudobné centrum, ktorého slovenským zástupcom na tomto ročníku je gitarista Michal Bugala. Vedúcim zoskupenia je Ernst Reijseger, holandský prvotriedny violončelista, improvizátor a skladateľ. Počas týždenného umeleckého pobytu v De Biljoke, Gent v Belgicku vytvorili hudobníci nový koncertný program, ktorý predstavili na otváracom koncerte v Gente 2.októbra a ktorý budú prezentovať na európskom turné v : Paradox Tilburg (NL), Jazzclub Unterfahrt Mníchov (D), Opderschmelz (LU), Les Itineraires, Reims (FR), Tourcoing Jazz Festival (FR), Porgy & Bess Viedeň (AT) a Jazz FOR SAle Bratislava a Košice (SK).“