Ďalší z bigbandov súťažiacich o prvenstvo v baltickom súboji orchestrov bol zástupcom Škandinávie. Nie však úplne, pretože aj v našich končinách známy trombonista Nils Landgren – umelecký šéf vynikajúceho švédskeho Bohuslän Big Bandu – prepustil tentokrát post lídra Steve Swallowovi. Legendárny basgitarista (ročník 1940), niekdajšia opora zoskupení Jimmyho Giuffreho, Garyho Burtona alebo Carly Bley, dostal ešte v roku 2007 ponuku od manažéra orchestra Gorana Levina, aby pre švédsky ansámbel zaranžoval niekoľko svojich slávnych kúskov. Výsledkom bol koncertný program, s ktorým úspešne cestovali po škandinávskych krajoch ako aj album Swallow Songs (Vara Konserthus 2008).

Prostredníctvom tohto albumu sa Swallow navrátil do obdobia svojho dozrievania, počas ktorého obdivoval najmä orchester Counta Basieho. So švédskou zostavou predviedol fúziu basieovských aranžérskych postupov s jungle názvukmi „obkukanými“ od Ellingtona. Počas prvých skladieb sa Swallow zhostil výlučne úlohy dirigenta a basové ego (v jeho tvorbe nikdy natoľko vypuklé ako u jeho mnohých kolegov) nechal bokom. Pozoruhodne zaranžovanej Eiderdown sa ujal bastrombonista Niclas Rydh, ktorý samotnú tému posadil do hlbokých registrov bastrombónu a basklarinetu, pričom sólo zveril barytónsaxofonistovi Albertovi Pintonovi. Eiderdown bola zároveň jedinou Swallovovou skladbou, ktorej zaranžovanie prepustil orchestrálnemu kolegovi. Koncert ukončila nápaditá krátka skladbička Seventeen Chords s ostinátom na jednom tóne.