Rakúske mesto Graz si aj napriek proklamovanej hospodárskej kríze drží svoj rezidenčný veľký jazzový orchester. Táto kapela nadviazala na tradíciu štajerského zoskupenia Big Band Sud. Jej znovuzrodenie pod hlavičkou JBBG (Jazz Big Band Graz) na prelome tisícročia zaznamenalo značný úspech. V roku 1998, keď kapelník Sigi Feigl dal dokopy muzikantov, sa orchester sústredil na tradičnejši Thad Jones-Mel Lewisovský typ repertoáru. Orchester posúvali dopredu spolupráce s takými veľkými menani v tejto branži ako napríklad Bob Brookmayer, Bob Mintzer alebo Ed Neumaister. Po niekoľkých rokoch zobrali taktovku do rúk saxofonista Heinrich von Kalnein a trubkár Horst-Michael Schaffer. Pod ich umeleckým vedním vznikol úplne nový koncept a prístup ku kompozičnej a vizuálnej stránke kapely. 

Odklon od tradičného veľkoorchestrálneho zvuku prepojéného so sólovými pasážami smerom k malokapelovému zvuku, resp. prelínaniu sa jednotlivých sekcií a súčasnej dobovej estetike vyjadrenej elektronickými loopmi, minimalistickými groovmi a fusion ponímaním jazzovej tradície je to, čím sa prezentuje aranžérsky rukopis oboch spomínaných hudobníkov. Kapela je podporená premyslenými efektmi z dielne vizuálnych umelcov OchoReSotto, spojených so źivou kamerou na pódiu.

Kapelníci pre aktuálny album Urban Folktales zvolili koncept štyroch saxofónov, štyroch trúbok a iba troch trombónov. Nedávno zosnulej hudobníčke Barbore Buchholz (exkluzívny rozhovor pre skjazz.sk čítaj tu ), obsluhujúcej netypický elektronický nástroj theremin kapela venovala skladbu. Jej miesto zastúpil ďaľśí netypický nástroj elektrický ninere (anglicky Hurdy-gurdy, nemecky Drehleier).

Špeciálne je aj polkruhové rozostavenie dychov okolo rytmiky a klávesistu Uliho Rennerta. Uli sa taktiež prispôsobil kapelovej estetike  spôsobu hrania a svojimi vocingami a sólistickým konceptom, je jedným z kľúčových členov big bandu. Na koncerte zneli tradičné starorakúske motívy premiešané s africkými, o ktoré sa na štúdiovom albume zaslúžila speváčka Hadja Kouyaté. Na koncerte ju bolo počuť z playbacku, pričom živé hranie spojené s vizuálom bolo veľmi pôsobivé. Futuristické „zvuky sfér“ (skladba Space Trip) alebo bubeník a programátorv jednej osobe Gregor Hilbe sa postarali o to „čosi“, čo kapelu odlišuje od podobných zoskupení. Myslím, že táto parta muzikantov sa najmä poslednými tromi albumami vypracovala medzi európsku big bandovú prvú ligu!