Poznáme množstvo jazzových hudobníkov, ktorí výrazne zasiahli do vývoja tohto hudobného štýlu, alebo do dejín tejto hudby. Americký gitarista a skladateľ James Blood Ulmer patrí tiež k tým, ktorí sa líšia od ostatných a snažia sa ísť svojou vlastnou cestou. Zajtra oslavuje svoje 69-te narodeniny!
James Blood Ulmer začínal, ako väčšina černošských hudobníkov, spievaním v kostole. Narodil sa 2.februára 1942 v Južnej Karolíne a jeho otec bol baptistickým
kazateľom. James so spevom začínal ako 7-ročný v gospelovej formácií a ako 17-ročný sa začal živiť profesionálne jazzovou hudbou v Pittsburgu. Tu pôsobil v jazzových a rhythm and bluesových skupinách, ktoré vymenil neskoršie za zájazdové skupiny a hrali i napríklad s organistom Jimmy Smithom. V Európe si zahral s kvartetom Hanka Marra a s ním i po prvý raz nahrával LP platňu In The Marketplace. V roku 1967 sa rozhodol presťahovať do Detroitu a zmeniť i svoj hudobný
štýl. Vystupoval poskromne a v ústraní, vytváral svoj vlastný hudobný výraz, ktorý vychádzal z povahy hudby saxofonistu Ornetta Colemana a funky hudby. Vytvoril takisto i nové techniky hry na gitaru, ktoré vychádzali z hudby samotnej.
Presťahoval sa do Mekky jazzovej hudby – do New Yorku, kde postupne hrával s významnými jazzovými esami – Art Blakey, Don Cherry, Paul Bley, Larry Young, Joe Henderson a iní. Ale najvýznamnejšie bolo stretnutie so spomínaným Ornettom Colemanom.
Coleman ho pozval k spolupráci. Ulmera výrazne ovplyvnila Colemanova harmolodická koncepcia hudby – je to akási voľná harmónia s nepretržitou melódiou. Sám Ulmer nazýva svoju prácu harmolodickým a diatonickým funkom. „ Pre poslucháča je nekonečne zaujímavejšie, ak sa improvizácia stane spontánnou melódiou a nie len rozvíjaním stupníc a akordov“ – toľko samotný Ulmer. Takáto hudba však vyžaduje veľkú pohotovosť a prispôsobivosť sa svojim kolegom priamo
na pódiu, ktorí takto reagujú ma seba a nie na dopredu dané harmonické schémy.
Nakoniec sme to mohli posúdiť i sami. James Blood Ulmer vystupoval totiž na 15.ročníku festivalu Bratislavské jazzové dni v roku 1989. Predtým bol Ulmer najbližšie pre našincov na festivale v Poľsku na Jazz Jamboree ´86, kde hral iba v triu – s bicími i husľami. Pozoruhodná je i Ulmerova hra na gitaru. V popredí stojí u neho zvuk – často kvôli nemu volí aj iné struny, ako je obvyklé.
Občas si niektoré, často i všetky, naladí na jeden tón, čo pri rôznych hrúbkach strún vytvorí zaujímavú koláž. Z platňových projektov Jamesa Blooda Ulmera spomeňme aspoň: zo spolupráce s Colemanom vzišla LP s názvom Tales of Captain (1978)- tu sa Ulmer prvý raz uplatnil ako leader a k nahrávaniu pozval i Ornetta a Denarda Colemanovcov (otec a syn). Po vyjdení tejto LP sa Ulmer stal vedúcou osobnosťou newyorskej avantgardnej scény. Na LP Free Lance(1981) prezentoval zaujímavým spôsobom
komunikatívne pojaté funky, ale i emocionálne vypätú voľnú kolektívnu improvizáciu. LP No Wave predstavuje svojím názvom i zároveň označuje pre snaženie okruhov hudobníkov, ktorí vychádzajú z hudobných postupov – používajú sa názvy free funk, punk jazz, np wave a iné.
Odborná jazzová kritika a publicistka označuje prejav Jamesa Blooda Ulmera za významný prínos do jazzovej scény 80-tych rokov. Takisto James Blood Ulmer boduje i v hodnotení časopisu
Down Beat, ktorý každoročne zostavuje rebríček hudobníkov na ten-ktorý nástroj. Čiže jeho harmolodic diatonic funk má i mnohých poslucháčov.
Na svoje narodeniny hrá James Blood Ulmer 2.februára 2011 vo viedenskom klube Porgy & BEss!
