Prišiel koniec augusta a s ním aj ako je tomu zvykom ďalší ročník medzinárodného Jazz Festivalu Saalfelden. Ročník 2017 okrem mnoho premiérových a experimentálnych projektov priniesol aj celkom príjemné dramaturgické zmeny. Hudba sa niesla v duchu európskych krajín a odzneli kapely najmä z rakúskej a nórskej scény. Menšinový podiel amerických kapiel môže byť dramaturgickým zámerom s cieľom zamerať sa na bohatstvo nášho kontinentu. Či sa naozaj bude festival uberať týmto smerom uvidíme až nasledujúce ročníky. Po umeleckej stránke bol tento rok menším sklamaním, nakoľko dramaturgia neposkytla takú pestrú škálu zaujímavých mien a projektov ako minulý ročník. V tomto článku si predstavíme rakúsku časť programu, ktorá nie len obsadením, ale aj umelecky, dominovala celému programu.

O prvý zážitok festivalu sa postaral David Helbock, prednedávnom koncertoval aj v Bratislave, so svojim novým projektom – For Her. Veľmi osobný projekt je zameraný na hudobníčky ako Madona, Clara Schumann a Carla Bley, ktoré ovplyvnili mladého klaviristu. Tak ako sú rozdielne spomínané mená v hudobnom prejave, bolo pestré aj štýlové zameranie projektu. Hra s farbami a kontrastmi priniesla dokopy nespojiteľné prvky ako beatbox na suzafóne, či jazzový spev speváčky (Filippa Gojo) cez megafón alebo dramaticko-operný prejav v kontexte populárnej hudby. Tento inovatívny a veľmi odvážny projekt priniesol viac ako zaujímavý kontrast tradície so súčasnou hudbou.

Dramaturgia tento rok zverila otvorenie celého festivalu saxofonistovi Gerald Preinfalkovi, ktorý bol trochu sklamaním. Jeho hudba obsahovala všetko a nič zároveň. Sľubný začiatok otvorila improvizácia ponášajúca sa na smútočný pochod. V zapätí sa však všetko začalo rytmicky rozchádzať a hudba bazírovala len na prekrývaní veľkého množstva rytmických pásiem a stupníc, vytvárajúc ostré disonancie. Hudbe chýbala práca s dynamikou a nápaditosť. Zmena prišla s nástupom vokalistky, kedy sa bujaré spracovanie značne upratalo a dramatický spev s hudbou sa ponášal na štýl Schoenbergovho – Pierrot Lunaire.

Projekt Weiße Wände prišiel s extrémne experimentálnym prejavom v podobe výkrikov a teatrálneho prejavu speváka. Napriek veľmi bizarnej hudbe, ktorá sa striedala s humorným, vážnym až šialeným psychadelickým prejavom, mal projekt umeleckú hodnotu. Veľké plus projektu bola inovatívna hra na gitare Karl Rittera, ktorý využíval rôzne perkusívne prvky – ako búchanie a ťahanie gitary po zemi. Prednes striedal humorné situácie so správaním psychicky narušeného človeka, čo sa odrazilo aj na samotnej hudbe. Tento projekt bol zaujímavým umeleckým spojením divadelného predstavenia s free jazzovou hudbou.

Presahy do vážnej hudbe s názvom Songs with Strings pod vedením ikony rakúskeho jazzu Wolfganga Puschniga boli ďalším obohatením festivalu. Ten, kto však čakal prepracované inštrumentácie a zvukovo plné orchestrálne aranžmány, sa sklamal, nakoľko sláčiky boli spracované veľmi jednoducho v forme ťahaných plôch, ktoré slúžili len ako podfarbenie. Odhliadnuc od toho mainstreamové jazzové skladby s presahmi do minimalizmu a free jazzu v aranžmánoch pre klasické jazzové kombo so sláčikovom ansámblom znelo originálne a neopočúvane.

5K HD nie je označenie rozlíšenia na najmodernejších obrazovkách, ale názov mladého rakúskeho kvinteta, ktoré sa postaralo o famózny umelecký zážitok a najväčšie prekvapenie festivalu. Bez pochýb to bolo najlepšie vystúpenie tohto ročníka. Známe viedenské, inovatívne kvarteto Kompost 3 sa rozrástlo o speváčku (Mira Lu Kovacs) a založilo nový projekt – 5K HD. Kompost 3 sú známi svojou kreativitou, ktorou ohúrili aj bratislavské publikum niekoľko rokov dozadu. V Saalfeldene predviedli rovnako dych berúce vystúpenie. Moderná hudba kombinujúca to najlepšie z modernej populárnej hudby v spojení s elektronikou, minimalizmom a jazzom nenechali poslucháča chladného. Nie je to žiadne ľahkovážne umenie, ale zvukomaľba a kreativita v ambientnom, melancholickom a temnom šate na najvyššej úrovni. Vystúpenie bolo plné prekvapení v podobe nečakaných dynamických zvratov a breakov. Moderný jazz – tento pojem v podaní 5K HD dostáva nový rozmer.