Po úspešnom prvom festivalovom dni v reštaurácii a kaviarni hotela Dukla v Prešove, som sa tešil aj na druhý deň, ktorý takisto sľuboval tri formácie.
Prvou z nich, ktorá otvárala večer, bola formácia Miloš Železňák Trio, hrajúca v zložení: Miloš Železňák – gitara, Robo Ragan – kontrabas a Martin Janočko – bicie nástroje. Koncert sa niesol v príjemnej atmosfére skladieb z predposledného milošovho albumu Miloš Železňák Trio (Hevhetia, 2007), z ktorého sme počuli postatnú časť milošových kompozícií.
Na rozohriatie to bola Stompin´ at the Savoy, staršia kompozícia Lila, 25.november, alebo na záver Pindy, s použitím loopov priamo na mieste s gitarou. Vyslovene účelné, nenásilné a kompozíciu dotvárajúce využitie modernej techniky. Milošove kompozície sú plné nehy, ale na druhej strane i úzkosti a otázok. Jeho hra na gitare nie je bežného typu a v jeho hudbe i hre cítiť rôzne žánrové polohy. Na prvý pohľad vyzerajúca veľmi jednoduchá poloha je však omnoho zložitejšia, hlavne v jej kompozičnej výstavbe, ako v prevedení. Rytmika bola vynaikjúca, hlavne čo sa týka striedmosti a účelovosti, postavená na individuálnych kvalitných výkonoch obidvoch Roba i Martina, ktorí s Milošom aj spomínaný album nahrávali.
Pre na osobne bol tento koncert Miloša Zelezňáka a jeho tria veľmi príjemným spoznaním, že aj v zdanilovo nenápadnej polohe môže byť ukrytého veľmi veľa, čo poslucháča obohatí! Netreba vždy okázalé gestá, rozruch a image. Tieto prvky nastupujú až vtedy, keď nie vždy racionálna stránka veci je autorovi jasná.