Exkurz do sveta možností ľudského hlasu, skúšanie trpezlivosti poslucháča, hranica drzosti a umenia. Takto všelijako sa dá nazvať vystúpenie dvoch moderne zmýšľajúcich žien.
V programe Spring in Bangkok sa speváčka Lauren Newton (známa aj z pôsobenia vo Vienna Art Orchestra) a klaviristka Aki Takase snažia posunúť hranicu zaužívaného vnímania jazzu. Nielen snažia, ale sa im to aj darí.
Lauren prišla do Európy z USA a Aki z Japonska. Vyše 20 rokov obidve pôsobia na starom kontinente, hoci vychádzajú z iných kultúrnych tradícií.
Ich improvizovaná hudba mnoho razy kladie pred poslucháča otázku, kam sa až dá zájsť v provokovaní. Alebo inak povedané, buď tomu poslucháč nerozumie alebo uvidíme, koľko vydrží. Či do tretice, do akej miery je to zo strany umelcov sranda alebo do akej miery to myslia vážne!
S týmito otázkami sa poslucháč nutne musí zaoberať pri vnímaní improvizovanej hudby. Buď sa tvári, akože tomu rozumie – tým pádom je buď snob alebo sa hanbí priznať, že tomu nerozumie. Alebo na druhej strane má potrebu s niekým komunikovať na danú témy a vyjasniť si veci zahmlené.
Ale späť ku koncertu.
Obidve umelkyne sú vysoko podkuté momentálnymi nápadmi a dokáže sa navzájom na pódiu prekvapovať! Aki kladením rôznych predmetov na a medzi struny klavíru vytvára „rezonované“ tóny, ktoré v kontexte pôsobia osviežujúco. Lauren posúvala možnosti ľudského hlasu za rovinu bežného poznania a občas prekvapila. Takisto vtipné bolo strúhanie suchého pečiva na kovovom struháku do rytmu!
Kto sa po prvý raz stretol s improvizovanou hudbou v tomto poňatí, musel byť mierne povedané zdrvený. Ale keď to beriem podľa vlastných skúseností, na inom koncerte mohol dopadnúť „ešte oveľa horšie“.
Komunikácia týchto jazzových dám však bola stráviteľná, vtipná (čo je pri improvizovanej hudbe vítané) a pozitívna!