Fenomenálny gitarista Lionel Loueke zo Západnej Afriky sa na Slovensku predstavil v rámci nedávnych Bratislavských jazzových dní 2015 v triu Jeff Ballarda spolu s Chris Cheekom. Tento unikátny umelec má za sebou niekoľko úspešných albumov, v ktorých často mieša mainstreamový jazz a elektroniku spolu s africkými prvkami. Presne 30. októbra 2015 vydal nový album GAÏA, ktorý je inšpirovaný tým, ako sa človek správa k planéte.

 

* Tento rok vám vychádza nový album s názvom GAÏA, avšak nie je to obyčajný album, lebo ste si do štúdia pozvali obecenstvo a nerobili ste žiadne úpravy, prečo ste sa tak rozhodli?

 

Lionel Loueke: „“Koncept albumu bol mať živú koncertnú atmosféru v štúdiu. Nahrávali sme po dobu dvoch večerov a mali sme 2 rôzne publiká. Každý večer sme hrali inú hudbu. Nešlo o špeciálne vybraných ľudí, mohol sa prihlásiť ktokoľvek online a vybrali sme určitý počet ľudí, ktorí to stihli ako prví. Zakázali sme im tlieskať, išlo tam len o energiu a ten pocit mať ľudí okolo seba pri hraní. Album produkoval jeden z najlepších producentov Don Was, ktorý je zároveň CEO spoločnosti Blue Note. Smerovanie albumu je popravde veľmi rockové. S mojimi novými kompozíciami som sa dostal skôr do rockového teritória. Všetky sú v šialených metrách, taký rock and roll“ (smiech).

 

* Tieto špeciálne podmienky a smer, ktorým ste sa rozhodli ísť, majú nejaké prepojenie s daným albumom, alebo to bolo len také spontánne rozhodnutie?

 

LL: “Je to trochu z oboch. Je to niečo, čo momentálne tak cítim a odráža sa to na spôsobe akým hrám. Môj sound je iný, používam veľmi silné skreslenie. Taktiež to má súvislosť s albumom. GAÏA je matkou Zeme v gréckej mytológii, takže je to prepojené v zmysle ako sa nestaráme o Zem veľmi dobrým spôsobom.“

 

* Ako ste prišli na myšlienku, že chcete spraviť album o Zemi a životnom prostredí?

 

LL: “Život, ktorí žijeme mi dal odpoveď - globálne otepľovanie a všetko to, čo sa deje vo svete. Je ťažké sa od toho odosobniť ako žijúca bytosť. Pre mňa ako hudobníka to znamenalo, že prvá vec, čo môžem urobiť je, že to zahrniem do svojej tvorby. To bol prvý moment ako som sa dostal k tejto myšlienke.“

 

* Takže to nebola nejaká konkrétna udalosť, ktorá by vo vás zarezonovala a od toho momentu prišlo vaše rozhodnutie?

 

LL: “Nie. Prvé myšlienky, ktoré som mal pri tvorbe boli v súvislosti s hudobníkmi, s ktorými som hral počas 16 rokov. Ten smer albumu sa zrodil pomerne prirodzene, pretože som chcel zložiť niečo veľmi agresívne, ale zároveň som chcel, aby to určitým spôsobom ku každému prehováralo. Tak sa to postupne pomaly dotváralo, jedna skladba za druhou.“

 

* Môžete nám povedať ako ste komponovali piesne na tento album a ako komponujete vo všeobecnosti?

 

LL: “Prevažne komponujem spôsobom, že si zoberiem svoj telefón a zaspievam si melódiu a nechám ju tak. Keby som vám ukázal svoj telefón mám tam množstvo takých surových náčrtov. Môžu to byť melódie, basové linky, groove alebo čokoľvek. Ja to tam proste nechám, a keď mám pocit, že chcem niečo rozvíjať, tak si to po nejakej dobe vypočujem. Keď natrafím na niečo veľmi dobré, čo ma zaujme, tak na tom začnem pracovať. Väčšinou potom prvý krok je, zobrať gitaru, počítač, nahrať to tam a pomaly to rozvíjať. Najčastejšie komponujem na gitare. Veľmi ojedinele na klavíri.“

 

* Spomínali ste šialené metrá a rytmus. Tie sa často objavujú vo vašej tvorbe. Je to dôsledkom afrických vplyvov a rytmiky špecifickej pre túto oblasť?

 

LL: “Myslím, že to, tak náhodou vždy vyjde (smiech). Je to spôsobené mojimi rôznymi vplyvmi. Samozrejme, že africké rytmy, ale aj niektoré krajiny východnej Európy ako Bulharsko. Napríklad pri albume GAÏA sme mali veľmi šialené rytmy ako 35/8 a podobne. Myslím, že všetky metrá mali dve číslice, ale ja som to tak nechcel, proste to tak vyšlo. Ja nad tým veľmi neuvažujem.“

 

* Kým ste boli najviac ovplyvnený a kto na vás najviac vplyva teraz?

 

LL: “V hre na môj nástroj ma v začiatkoch ovplyvnili samozrejme ľudia ako Wes Montgomery, Joe Pass, Jimi Hendrix, BB King. Teraz je to skôr súčasná vážna hudba a umelci ako Stravinskij, Ravel, a keď ide o jazz tak sú to Herbie Hancock a Wayne Shorter.“

 

* Ste hráčom, ktorý ma vysokú úroveň techniky. Čo by ste povedali k tejto téme ? Čo odporúčate začínajúcim gitaristom?

 

LL: “Technika, povedal by som, že to je veľmi rozsiahla téma. Aj hráči, ktorí už majú úžasnú techniku chcú a hľadajú stále viac (smiech). Myslím si, že je to o tom akou cestou sa chcete vydať a čo presne chcete robiť so svojim nástrojom. Keď ja som cvičil objavil som jednú vec, ktorá mi bola veľmi nápomocná. Cvičil som vždy to, čo som mal rád. Nebavili ma, také povinné technické cvičenia. Vždy som cvičil niečo, o čom som si myslel, že to môžem aj nejako hudobne využiť. Chcel by som mať čas cvičiť techniku každý deň, ale teraz už nemám toľko času sa na ňu sústrediť. To, že hrávam každý deň ma drží na hranici, aby som nešiel pod technickú úroveň na ktorej som. Ale moje jediné technické cvičenie je už len vo forme každodenného rozohrávania sa.“

 

* Čo najviac ovplyvnilo váš unikátny štýl a hudobnú expresiu?

 

LL: “Verím v to, že asi môj pôvod. To, že som z Afriky a vyrastal som tam a hral na perkusívne nástroje, keď som bol dieťa. Myslím, že to sa všetko ku mne silne vracia v rôznych podobách. A takisto ma inšpiruje môj každodenný život. Už sa necítim ako človek, ktorý pochádza z jedného miesta, ale skôr ako občan sveta, pretože už je to dlhá doba, čo som doma nebol a neustále cestujem po celom svete. Inšpiruje a ovplyvňuje ma všetko, čo sa deje okolo mňa.“

 

* Váš pôvod sme spomenuli už niekoľko krát. Pochádzate z chudobnej rodiny v Afrike. Bolo to ťažké získať úspech?

 

LL: “Vec sa má tak, že ja som nikdy nerozmýšľal nad úspechom. Zameriaval som sa iba na to, čo som robil, a to, aby som sa v tom zlepšil. Všetko som robil úplne prirodzene. Mojím zámerom nebolo tvoriť hudbu, vďaka ktorej by som zbohatol alebo niečo také. Mojim cieľom bolo hrať hudbu, s ktorou som ja prepojený. Myslím, že nezáleží na tom odkiaľ si. Je to o individualitách a prístupe. Veď aj dvojičky sú rozdielne (smiech).“

 

* Počul som, že keď ste boli malý, tak ste používali drôt z brzdového lanka na bicykli ako struny, pretože normálne struny ste si nemohli dovoliť. Je to pravda? Sám ako gitarista si to neviem predstaviť ...

 

LL: “Je to úplná pravda (smiech). Niekedy sa proste dostanete do situácie, že nemáte žiadnu inú možnosť. Prvá vec, čo mi napadla ako náhrada bolo brzdové lanko. Musel som to rozobrať a vybrať tie vlákna, čo boli úplne v strede, tie boli najrovnejšie. Boli veľmi tvrdé a hrozné pretože pnutie bolo tak silné, že zničilo krk mojej prvej gitary. Niekedy som originálne struny namáčal v octe alebo ich prevaril, aby sa „vrátili k životu“, ale väčšinou to fungovalo najviac 3 dni (smiech). Viete ono potreba je matkou vynaliezavosti (smiech).“

 

* Pamätáte sa na moment, kedy ste sa rozhodli živiť hudbou?

 

LL: “Áno. Bolo to počas mojich štúdií na hudobnej škole v Pobreží Slonoviny. Od toho momentu som si uvedomoval, že hudba by mohla byť niečo, čo chcem v živote robiť.“

 

* Čo plánujete v blízkej budúcnosti ? Chystáte nejaké nové projekty?

 

LL: “Mám teraz niekoľko projektov, kde pôsobím ako sideman a okrem toho teraz mi vychádza nový album, takže budem koncertovať asi jeden rok alebo rok a pol, uvidíme. Taktiež budem ďalej tvoriť, lebo to robím neustále, vždy, keď mám pocit, že je na to správny čas. Aj teraz, keď vychádza nové CD, už mám približnú predstavu o tom, čo chcem robiť ďalej. Pravdepodobne sa vrátim k viac akustickému soundu, plne akustickému so španielkou. Možno tam bude sláčikové kvarteto a možno skupina perkusionistov a len akustické gitary. Mám viacero nápadov, čo chcem robiť, ale myslím si, keď príde čas, že sa budem musieť rozhodnúť, budem v tom mať jasno.“