Výnimočný švajčiarsky bubeník s excentrickým štýlom plným farieb a zápalom pre hudbu – Lucas Niggli. Lucas je známy tým, že zbiera rôzne nehudobné predmety, ktoré vie vďaka neuveriteľnej vynaliezavosti a muzikalite pretvárať na hudobné nástroje. Jeho inštrumentár tvorí niekoľko desiatok až stoviek bubnov, ktoré zbiera zo všemožných kútov sveta. Okrem bohatého inštrumentára je pre jeho štýl typické veľmi jemné a farebné obohacovanie, pričom používa aj menej tradičné techniky ako rozozvučanie činel slákom. Ako skúsený manažér vydavateľstiev, predovšetkým UNIT records, organizátor podujatí a aktívny hudobník a skladateľ nám poskytol svoj náhľad na súčasné problémy v jazzovom biznise a prezradil, kde mladí muzikanti robia chybu, ak sa im nedarí presadiť.

 

* Aké máte dojmy z vášho vystúpenia v Saalfeldene ?

 

LUCAS NIGGLI: "Skvelé, nie som tu prvýkrát a tento festival ma vždy bohatý program, ktorý má čo ponúknuť. Mám rád tu atmosféru a mix rôznych improvizačných ideológií, ktoré sa tu stretávajú. Taktiež je to pre mňa aj také rodinné stretnutie, vždy tu stretnem veľa muzikantov, vydavateľov, či novinárov."

 

* Vaše hudobné cítenie je veľmi rozvinuté a pohybujete sa v diverzných štýloch, čo vytváralo vaše hudobne zázemie ?

 

LN: "Pochádzam z veľmi hudobnej rodiny, môj otec bol hráč na hoboji a trúbku a mama hrala na zobcovú flautu. Narodil som sa v Afrike v oblasti Kamerunu, takže, takmer celý život ma obklopovali rôzne rytmy a hudobné vnímanie mi bolo blízke. Roky strávené v Afrike zohrali veľkú rolu v mojej muzikalite. Neskôr som samozrejme hrával v orchestroch a big bandoch a to sa taktiež pričinilo o môj rozvoj."

 

* Kamerun patrí k najrytmickejším oblastiam, čo sa týka africkej hudby, takže asi ani nie je výnimočné, že ste siahli po bicích nástrojoch.

 

LN: "Máte pravdu, tam je to veľmi bežné. Ja som dostal svoj prvý bubon, keď som mal len 1 rok. Nevedel som síce vtedy až tak dobre hrať, ale je to neuveriteľné ako skoro sa to začalo vo mne rozvíjať. Bicie nástroje ma teda sprevádzali celý život, ale úlohu zohrali aj skvelí učitelia, s ktorými som mal možnosť napredovať."

 

* Premýšľali ste niekedy aj nad iným nástrojom ?

 

LN: "Skúšal som klavír a trochu naňho viem hrať, čo sa mi ako skladateľovi zíde a taktiež som jeden čas hral na vibrafóne, ale zistil som, že to je úplne odlišný svet a začal som sa striktne orientovať len na bicie nástroje."

 

* Pôsobili ste v orchestroch a hrali ste na tympany a rôzne perkusie, kadiaľ viedla vaša cesta k jazzu ?

LN: "Ešte v mladom veku, predtým ako som hrával klasiku som sa orientoval na rock, ale ten bol po rytmickej a technickej stránke pre mňa nudný. Dostal som sa však ku jazz-rocku a fusion, čo mi otvorilo nové obzory a jednak pridalo viac farieb do môjho herného štýlu. Dlhé roky som sa venoval súčasnej vážnej hudbe, vďaka čomu sa objavuje v mojej hre inštrumentár a techniky, ktoré v jazze nie sú až tak bežné. Okrem toho často sa snažím hrať skôr melodicky, než rytmicky."

 

* Veľakrát som si všimol, že množstvo bubeníkov takto nerozmýšľa a popri presnom rytmickom sprievode zabúdajú na melodiku a farebný aspekt soundu bicích nástrojov.

 

LN: "Absolútne súhlasím! Je to veľmi dôležitý rozmer bicích nástrojov. Samozrejme je dobré a nevyhnutné hrať rytmicky invenčne, komplexne a polyrytmicky. Ale bubeník do toho musí vedieť vniesť veľa farby!"

 

* Táto ideológia bola pre vás ústrednou do samého začiatku alebo odkedy ste pociťovali tento rozmer ?

 

LN: "Mal som veľmi dôležitého učiteľa menom Pierre Favre, ktorý má už 80 rokov a stále je aktívny. Hrávame spolu v duu. Je to vynikajúci bubeník! Svojho času hrával aj s Louise Armstrongom. Neskôr sa dostal k free-jazzu a začal do svojej hry pridávať množstvo farieb a vplyvov prevzatých z Afriky. Keď som ho počul hrať, to bol pre mňa kľúčový moment, kedy som si to začal uvedomovať."

 

* Všimol som si, že používate slák na rozozvučanie činelov. S podobnou technikou som sa v jazze veľmi nestretol ...

 

LN: "Je to niečo, čo sa často objavuje v súčasnej vážnej hudbe. Dosť dlho som sa s touto technikou hral a striedal rôzne činely, aby som dostal ten správny zvuk a pomer vyšších harmonických tónov. Nie je to vôbec nejaké náhodne rozozvučanie, ak ste si všimli, keď sme vystupovali, tak som spolu s gitarou hral rovnaké tóny a je to niečo nádherné."

 

* Absolvovali ste hudobné štúdium ?

 

LN: "Nie vôbec - ja som pouličný pes (smiech). Mal som zopár veľmi dobrých súkromných učiteľov na vážnu hudbu a jazz, ale nikdy som si neprešiel žiadnym akademickým systémom, či inštitúciou. Avšak v súčasnosti sám učím na Univerzite v Zürichu, ale najlepšia škola hudby je samotné pódium, teda aspoň pre mňa. Hral som s množstvom hudobníkov, toľko rôznych štýlov, viem veľmi dobre čítať notáciu a free-jazz ma naučil počúvať – to bola moja škola. Presne to aj hovorím študentom - neupínajte sa príliš na cvičenie, ale chodievajte aj hrať!"

 

* Čo bolo pre vás kľúčové pri hudobnom vývoji ?

 

LN: "Ja som z generácie, kedy už žánrové a estetické bariéry neboli také pevné a hudobníci už v podstate mohli všetko. Každý robil všetko - hral v orchestroch, rockových skupinách, jazzových ansámbloch a jedno z druhým. Nemyslím si, že je to zlé, ale naša generácia mala kvôli tomu problém nájsť si charakteristický sound. Na druhú stranu pre mňa to bolo dôležité lebo som nikdy nešiel len jedným smerom a jednou scénou a všetky tieto vplyvy formovali môj hudobný vývoj. Ešte aj stále formujú, dnes sme hrali metal, jazz, talianske folkové piesne. Hudba nemá hranice, ale musíte to vedieť dobre skombinovať a zahrať. Pre mňa a moju hudbu je tento diverzný koncept veľmi dôležitý. Žijeme v dobe, kedy sa kultúry voľne miešajú a stretávajú a nemôžeme si predtým zatvárať oči. Nemôžeme medzi sebou stavať múr a to platí aj v hudbe."

 

* Z môjho pohľadu však niekedy prílišným kombinovaním a akceptovaním všelijakých smerov, ktoré niekedy ani nemajú hudobný pôvod, vzniká veľmi čudná, až amuzikálna tvorba.

 

LN: "Zlá hudba neexistuje. Existuje len veľmi zle zahraná hudba a tomu sa snažím vyhýbať."

 

* Dlhé roky ste pôsobili ako manažér pre UNIT Records. Máte teda zažitý hudobný biznis z oboch strán - aj ako vydavateľ a aj ako muzikant. Ako vidíte vy vzťah medzi hudobníkmi a vydavateľstvami ? Množstvo muzikantov má zlé skúsenosti s tým , že vydavateľstvá tlačia na hudobníkov, aby robili to, čo nechcú.

 

LN: "Ja som pracoval pre UNIT a ako viete bola to jedna z prvých značiek, ktorú spravovali hudobníci. My sme boli otvorení aj pre mladé kapely a nechávali sme každému priestor. V súčasnosti spolupracujem s INTAKT Records. Ono je dôležité, aby promotéri, hudobníci a vydavatelia spolupracovali, iba vtedy to funguje, lenže v dnešnej dobe spolu len súperia. Potom to končí tak, že všetci musia bojovať o prežitie. Preto som rád, keď tento vzťah funguje a snažím sa prispieť aj v rámci tohto odvetvia, nakoľko pracujem aj ako promotér. Doma vo svojom mestečku som organizoval niekoľko podujatí a rôznych cyklov. Mám tam jedno podujatie, ktoré dáva priestor tej najčudnejšej hudbe. Zo začiatku to chce obete, pretože ešte, keď nemáte vytvorené publikum, mnoho vecí ide z vášho vrecka. Ale potom sa to rozbehne. Ide o to, aby ste mali vzťah a cit pre všetky tieto sféry aj promotérstvo, aj hranie a aj vydávanie, potom to má budúcnosť. Muzikanti sa často absolútne niekedy nezaujímajú o tieto veci a je im to ľahostajné."

 

* Máte pocit, že jazz je menej atraktívny tovar ako kedysi ?

 

LN: "To záleží na tom ako úzko si zadefinujete jazz, ale mám pocit, že teraz nastáva nová éra. Keď prichádzam do kontaktu s mladými ľuďmi hovoria mi, že youtube ich už vôbec neťahá a skôr majú záujem zažiť a počuť živé koncerty, takže mám pocit, že kluby sú plnšie a nie je to vôbec také zlé ako sa hovorí. Mám veľmi pozitívny pocit z nasledujúcich generácií poslucháčov a hráčov."

 

* Vy ako promotér, muzikant a vydavateľ máte dobrý prehľad a keď ste už spomenuli youtube, tak sa vás opýtam ako si myslíte, že streaming, spotify a podobné veci ovplyvnili hudobné dianie ?

 

LN: "Toto je téma na niekoľko hodín, takže na to vám plnohodnotne nedokážem momentálne odpovedať a ešte sám stále prehodnocujem aké mám k tomu celému stanovisko. Mám hlavne problém s tým, že streamovanie je veľmi slabo platené. Doma sa hádavam aj so svojimi deťmi, ktoré pozerajú filmy za minimálnu sadzbu na všelijakých stránkach a ja im hovorím, aby si aspoň zaplatili Netflix a oni mi na to povedia načo, keď to môžeme mať inde a oveľa lacnejšie. Viete, umelecké dielo ako také má svoju určitú hodnotu a umelec by mal za to dostať patrične zaplatené to, čo mu náleží, takže som skôr proti týmto spoločnostiam."

 

* V minulosti ste viedli niekoľko úspešných workshopov, čo sa vás najčastejšie ľudia pýtajú ?

 

LN: "Väčšinou za mnou prichádza strašne veľa mladých muzikantov a pýtajú sa ma: Lucas ako je možné, že máš toľko koncertov ? Ako to robíš ? Ja im vždy poviem: Organizovali ste niekedy koncert, na ktorom ste nehrali ? Väčšinou je ich odpoveď nie a potom dávam ďalšiu otázku, či sú členmi aspoň jednej neziskovej hudobnej organizácie. Odpoveď je skoro vždy rovnaká ako v prvom prípade a to je tam, kde sa to celé začína. Musíte sa aktívne zapájať a starať sa o to, čo sa v hudobnej komunite deje. Musíte pracovať na tom, čo chcete počuť, aby sa to hralo. Až do toho vložíte vlastnú energiu vtedy to začne fungovať. Zorganizujte jeden koncert týždenne napríklad. V súčasnosti je množstvo muzikantov, ale mnohí z nich sú absolútne leniví. Keby zorganizovali koncert a priniesli si 50 ľudí a zistili, čo to všetko obnáša, viac by si vážili každú jednu príležitosť. Základ je zapojiť sa do scény a priniesť do komunity niečo sám od seba, nečakajte, že vám zazvoní telefón a zrazu dostanete príležitosť."

 

* Aké mate plány v blízkej budúcnosti ?

 

LN: "Hrám so svojim Hammond organovym triom Steamboat Switzerland, čo je môj najstarší projekt a funguje už 21 rokov. V novembri 2016 budem mať veľké turné s Ali Kitheom, ktorý hrá na balafóne a objavíme sa aj v Česku a Viedni. Ďalej pracujem s jedným detským projektom v opere v Zürichu, kde s amatérskym ansámblom s deťmi pripravujeme dielo Stravinského."

 

* Ďakujem za rozhovor.