Pri príležitosti vystúpenia tria Children of the Light v zostave John Patitucci, Danilo Pérez a Brian Blade na jesennom One Day Jazz festivale 2016 v Bratislave, som mal možnosť vyspovedať skladateľa, basgitaristu a kontrabasistu Johna Patitucciho o jeho gitarovom kvartete, ako aj všetkých ďalších hudobných projektoch.

 

* Čo stojí za vznikom projektu Electric Guitar Quartet?

 

JOHN PATITUCCI: "Album s názvom Brooklyn, na ktorej sa vraciam ku svojim hudobným koreňom. Elektrická basgitara bol prvý nástroj, na ktorom som začal hrať. Vďaka nemu som mohol prepojiť R&B, soul, gospel a blues s bebopom a pritom stále ostať na elektrickom nástroji. Nedávno som si nechal vyrobiť špeciálnu polo dutú basgitaru, takú s f výrezmi. Dá sa na nej aj dobre „walkovať“. Tento raz som ju nepriniesol, kvôli ťažkostiam s leteckou prepravou ... Na dnes som si priniesol svoju červenú basgitaru, na ktorej hrávam už 16 rokov."

 

* Hrávate veľa aj na kontrabase. Ako vnímate odlišný herný prístup ku elektrickej basgitare na rozdiel od kontrabasu?

 

JP: "Je tam množstvo odlišností, pretože je to úplne iný nástroj, isté veci sú však príbuzné. Mojim cieľom bolo hrať na oboch tak veľa ako sa len dalo, cvičieval som veľmi tvrdo na oboch. Klasickú hudbu na akustickej base a jazz na elektrickej. Na elektrickej som začal už v desiatich rokoch, čo znamená že na nej hrávam už 47 rokov. Na kontrabase som začal hrať až na vysokej škole. Môj učiteľ chcel aby som sa stal orchestrálnym hráčom klasickej hudby, ktorú som síce miloval, ale nelákalo ma hrať ju. Myslím, že ani nevedel akú rozličnú hudbu som v tej dobe hrával."

 

* Čo je na projekte Electric Guitar Quartet zaujímavé?

 

JP: "Väčšinou nepočujete dvoch gitaristov v jednej kapele hrať tak krásne spolu. Som zvyknutí hrávať v zostavách, v ktorých sú hráči určitým spôsobom spirituálne prepojení ako s Danilom, Brianom a Waynom. Vždy ma zaujíma celkový zvuk skupiny a nie iba individualít. Myslím, že je zaujímavé počuť týchto dvoch gitaristov (Adam Rogers a Steve Cardenas) hrať spolu, pretože majú zaujímavý spôsob hry. Povedal som si, že musím hrať viac s gitaristami, pretože už som rozmaznaný klaviristami (veľký smiech spolu s Danilom Pérezom, ktorý stál obďaleč a počul odpoveď). Som ale veľmi šťastný a vďačný, že som mal možnosť hrať s Chickom (Coreom) či McCoyom (Tynerom). Danilo a ja sme ako bratia, pretože hrávame spolu už dlhé roky ... A to je dôvod prečo mám teraz gitarovú kapelu (opäť smiech). Alebo ešte trio, kde je saxofón, bicie a basa bez harmonického nástroja. Ale vráťme sa ku gitaristom v kvartete. Obaja sú majstrami v hre aj na akustické gitary a soul music, takže vedia hrať aj krásne dynamicky. Hrajú R&B, ale keď treba, skvele zvládnu aj Monkovu hudbu, čo je veľká rarita. Je to niečo, čo nepočuť často."

 

* Sú role dvoch gitaristov a rytmiky v kvartete špeciálne rozdelené?

 

JP: "Nie sú fixne dané, pri hre sa prelínajú cez seba. A čo sa týka bicích, zvyčajne s nami hráva Brian Blade, ale na tomto konkrétnom turné v Európe vystúpi Nate Smith, ktorý je taktiež famózny."

 

* Keď sme spomenuli Coreu, aké boli oslavy Chickových 75. narodenín? Vraj ste hrali opäť spolu a Electric Bandom v newyorskom Blue Note.

 

JP: "Áno, je to tak. Sú to starí priatelia, a bola to veľká zábava si znovu zahrať spolu. Čakajú nás v roku 2017 aj nejaké koncerty po svete."

 

* Vo februári (2017) vydávate aj nový album v triu s Yotamom Silbersteinom na gitare. Čo je za týmto projektom?

 

JP: "To je projekt, ktorý vznikol výlučne pre vinylové platne, pre nahrávaciu spoločnosť zvanú Newvelle Records. Na platni spolupracujem s mojim dobrým priateľom z New Yorku Rogeriom Boccatom (bubeníkom), ktorý je pôvodom zo Sao Paola. Je to hudba výlučne od brazílskych skladateľov ako Chico Buarque, Antonio Carlos Jobim. Je to prekrásna hudba, písaná samotnými majstrami."

 

* Máte toho teda v tomto období riadne veľa.

 

JP: "Áno, mám rôzne projekty, ktoré sa navzájom prekrývajú. Robím aj zákazky určené pre komornú hudbu. Venujem sa rôznym druhom hudby, pretože mám rád rôzne druhy hudby."

 

* Akú hodnotu má pre vás možnosť hrať v stabilnej zostave s Waynom Shorterom?

JP: "V Shorterovej kapele som už od roku 1986, čo bolo oveľa skôr ako do nej prišli Pérez a Blade. Táto kapela je najväčšia a najúžasnejšia zostava, v akej som mohol hrať, v mnohých smeroch."

 

* V čom sa líši kapela so Shorterom od tria Children of the light, ktoré je vlastne v totožnom zložení, ale bez saxofonistu?

 

JP: "V triu Children of the Light sa miešajú kompozície od všetkých troch. V Shorterovej kapele je to hlavne jeho hudba a veľmi veľké množstvo improvizácie. Teda v triu je tiež množstvo improvizácie, ale hudba je viac komponovaná, je to úžasné."

 

* Bol Shorter inšpirátorom niektorých kompozícií v triu? Dá sa rozoznať jeho vplyv?

 

JP: "Pre mňa osobne je Waynova hudba tou najväčšou hudobnou inšpiráciou, keďže ma sprevádza vyše 30 rokov, čo je väčšina môjho života a vďaka bohu za to. Jeho hudba sa ma dotýkala už v mladom veku. Myslím, že som ju prvýkrát počul, keď som mal deväť rokov - na albume Mosaic Arta Blakeyho. Tam sa nachádza Shorterova skladba „Children of the Night“, odkial vznikol námet na naše trio Children of the Light s chlapcami. Navrhol som im to a ihneď sa im to zapáčilo. Zároveň je to ponáška na bibliu, kde sa spomína, že sme deťmi svetla. Veľmi silno veríme v silu hudby, ktorá dokáže liečiť, prináša svetlo a nádej v súčasnom svete, v ktorom ju potrebujeme. Je v ňom veľa temnoty, nenávisti a násilia - čo je strašná vec. A politici nie sú až tak dobrí v naprávaní tohto stavu (smiech)."

 

* Čo si myslíte o zvolení Trumpa za prezidenta?

JP: "Mám Obavy. Som veriacim kresťanom. Verím v silu lásky a jednoty, nie nenávisti a rasizmu. Som proti týmto veciam. Modlím sa aby boli veci v poriadku!"