Wolfgang Puschnig je jedna z vedúcich osobností rakúskej jazzovej scény. Skladateľ, aranžér a saxofonista a flautista. Pracuje koncepčne a v súčasnosti má niekoľko projektov, v ktorých funguje. Stretli sme sa na fetsivale Bratislavské jazzové dni Slovenská sporiteľňa 2007 pred koncertom skupiny Saxofour, kde vystupoval s veľkým úspechom.
* Ako ste začínali? Čo ste počúvali ako chlapec?
WP: To je už dosť dávno. Môj vzťah k jazzu, to prišlo celkom automaticky. Keď si tak spomínam na prvú jazzovú hudbu, ktorá ma fakt zaujala, tak to bola platňa Milesa Davisa Bitches Brew. Na gymnáziu v knižnici ma zase upútal John Coltrane a potom
už tuším prišiel Weather Report.
* Bola táto kapela v Rakúsku populárnejšia - kvôli Joe Zawinulovi?
WP: Ani nie. Nie, možno, že iba v istých kruhoch...
* Aké možnosti ste mali na štúdium jazzu?
WP: Myslím, že vtedy sa v Grazi iba začínalo. Ale na konzervatóriu vo Viedni sa už dal študovať jazz.
* Kedy ste sa stretli s Mathiasom Rüeggom?
WP: V roku 1975. Ako duo. Hrali sme v takom alternatívnom bare. On tam hral ako barový klavirista. A ja som tam hrával s iným klaviristom Ulim Schererom - tuším trikrát do týždňa. Za to sme mali každý deň zadarmo jedlo. Bez gáže. A tam som sa aj
zoznámil s Mathiasom. Pri jedle.
* A ako potom vznikol Vienna Art Orchestra ?
WP: Raz za mnou prišiel Mathias domov a spýtal sa ma, či spolu neurobíme jeden gig, mal so sebou noty, práve som bol vo vani. Povedal som mu, že áno, okej, nech mi tu nechá noty. A keďže vystúpenie bolo až o nejaký ten mesiac, tak sme sa ešte zopárkrát stretli. A vždy k tomu pribudol nejaký ďalší hudobník, to viete - každý chcel vtedy hrať. Až sme z toho mali napokon plnú scénu.
* Tu v Bratislave ste vystúpili v 80-tych rokov vo vtedajšom Dome odborov už ako svetoznáme teleso. Ale ako a z akého základu vlastne Vienna Art Orchestra vznikol?
WP:
Všetko bolo vtedy vo Viedni v rukách starej generácie, ako Erich Kleinschuster big band a podobne a mladí nemali žiadnu šancu. Takže sme sa chopili príležitosti.
* Ako ste to dokázali zorganizovať?
WP: Predovšetkým to boli Rüeggove organizačné schopnosti. On si potom aj uvedomil, že hrať aj komponovať a ešte aj organizovať, že to je na neho veľa a tak sa začal venovať iba aranžmánom a organizácii. On je naozaj špecialista na organizovanie. Totálny talent. A ten orchester sa stal napokon jeho dieťaťom. Medzitým sa z neho stal totálny šéf. Je to jeho firma. A on jej prezidentom!
* Pokiaľ viem, tak Rüegga možno veľmi
často vidieť vo Viedni v klube Porgy and Bess.
WP: Áno, ale to súvisí aj s tým, že sa sám podieľal na vzniku toho lokálu. Najprv to bola taká malá jazzová putika - Spelunke, tam hrávali aj mladí muzikanti, čo nehrali iba mainstream, ale aj modernejšie veci, tam sme sa stretávali. Spelunke potom zanikol a Ruegg sa spolu s inými zaslúžil o vznik Porgy.
* Neskôr ste sa ocitli aj v orchestri Carly Bley?
WP: Áno, predtým som hral veľmi veľa s Hansom Kollerom. Najprv som hrával paralelne s oboma a potom už iba s ňou. S Carlou to bolo samozrejme čosi úplne iné – so ženou sa spolupracuje úplne inak...
* Tu
v Bratislave ste vystúpili s vtipnými a originálnymi aranžmán filmových melódií.
WP: Viete, saxofónové kvarteto – to je čosi ako luxusná kapela. Saxofonisti - to sú predovšetkým totálni sólisti – a tí sa neradi dávajú dokopy. Ale my sme sa osobnostne akosi našli. Existujeme už 16 rokov a sem tam vystupujeme aj s nejakým hosťom.
* Traja z vás ste hrali vo Vienna Art Orchestra. Vplyv tejto kapely je teda cítiť aj vo vašom kvartete?
WP: Áno. Ale to je vzájomné: nie je to len vplyv VAO na nás, ale aj náš vplyv na VAO, na to netreba zabúdať, to samozrejme nie je tak zjavné – Vienna Art orchestra je dnes mediálne známejšie
teleso, ale napriek tomu žil tento orchester a aj dodnes žije z jeho hudobníkov.
* Časy sa menia a dnes hrá v tomto orchestri už aj náš Juraj Bartoš.
WP: Ale na tom nie je nič mimoriadne, tu na Slovensku predsa boli takí dobrí muzikanti, ako všade inde. V kvalite nie sú veľké rozdiely.
* Vo Viedni máte niekoľko zabehaných klubov, kde je to v podstate plné každý deň. To by u nás zatiaľ nebolo možné...
WP: To už tam ale existuje veľmi dlho, aj to potrebuje svoj čas...
* V rakúskych médiách sa už pritom jazz veľmi neobjavuje..
WP: V televízii veľmi málo, ale aj v rádiu, kde sú ešte
pravidelné jazzové programy, je toho oveľa menej ako pred takými desiatimi rokmi.
* Ako jazzmann musíte teda robiť aj kompromisy.
WP: Kto ich nerobí...? Ale ak ich nerobíte, tak to máte ťažšie. Keď človek robí túto hudbu, tak musí vedieť, že to nerobí preto, aby bol bohatý a slávny. Je to skôr čosi ako svetonázor. Nemám nič proti kompromisom, každý sa musí rozhodnúť sám, či bude hrať aj komerčnejšiu hudbu, ale principiálne platí jedno: musíš si zaplatiť účty.
* Prednedávnom ste k vašej 50-ke vydali trojalbum.
WP: Je to prevažne hudba z posledných piatich rokov. Na prvom CD sú nahrávky s triom.
Bolo to po prvýkrát, čo som sa pokúsil nahrávať iba v štúdiu – východiskom boli live nahrávky – z tých som si vybral isté pasáže. Z toho 70 percent boli improvizácie a zvyšok rámcové témy. A potom som hodiny a hodiny vyberal tie najlepšie časti a znovu nahrával... a zase som niečo vybral a to, čo som vybral, som si buď nahral ešte raz alebo rozvíjal ďalej – a z toho postupne vzniklo to CD. Sú za tým asi tri roky práce... Druhé CD je moja stará téma – ľudové piesne z Korutánska – aj slovinské, ktoré som trochu pre-interpertoval. A tretie CD - to sú rozličné staršie veci, ktoré sa mi síce veľmi páčia, ale doteraz ešte nikde
nevyšli. A tak som ich teda vydal na samostatnom nosiči.
* Bolo to ťažké získať kontrakt na takéto 3 CD s Universal Music ?
WP: Ani nie, pretože za to nemuseli nič platiť. Dostali do ruky hotový master! A z ich strany to bolo celkom milé gesto k mojim narodeninám...
