Afroamerickú huslistku Reginu Carter som si prvýkrát všimol vďaka jej spolupráci na vydarenej davisovskej pocte, ktorú pod názvom Traveling Miles nahrala pred poldruha desaťročím Cassandra Wilson. Neskôr sa mi dostal do ruky (a do ucha) jej štúdiový projekt I’ll Be Seeing You: A Sentimental Journey, príjemná reminiscencia na hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia. A do tretice som sa vybral do viedenského klubu Porgy & Bess na koncert jej kvarteta.

Priznávam bez mučenia, že úvodný set večera som neustále kontroloval časomieru nechápajúc, čo sa deje na pódiu. Na pol plynu hrajúca kapela sa rozbiehala len pozvoľna, čierna bubeníčka Gayelynn McKinney síce „šliapala“ spolu s kontrabasistom Jessem Murphym pomerne spoľahlivo, no jednoliatych unison ani swingového drajvu známych z Carterovej nahrávok sme sa nedočkali. Počas druhého setu nabrala rozsýpajúca sa kapela dych, hoci ho otvorila balada, ktorej impresionisticky snové intro i outro (parádne voicingy klaviristu Xaviera Davisa) narúšali pazvuky hry za kobylkou. Pomalá skladba prešla do 6/8 groove a následne do motívu Mandingo Street kamerunského rodáka Richarda Bonu (skladba sa kedysi objavila na Carterovej albume Rhythms Of The Heart). Čierny kontinent (odkaz na Carterovej aktuálne nahrávky koketujúce s hudbou Afriky) evokovalo pohrávanie sa s mikrotónmi i téma odspievaná dámskou polovicou kapely; keď sa k nim pridali páni, kvázi hoketový charakter delenia melodických hlasov pripomínal spev Pygmejov.

Stálym členom Carterovej kapely je jej manžel, bubeník Alvester Garnett. Na viedenskom koncerte sa napriek uvedeniu v programe neobjavil, no kapela si naňho spomenula aspoň jeho kompozíciou Katrina, pomenovanou podľa osudného hurikánu. S tematikou korešpondovali aj prvoplánové náznaky – chaotická clustrová introdukcia ústiaca do kvartovej sirény požiarnického vozidla či pochod akoby vystrihnutý z neworleánskeho sprievodu. Murphy okrem parádnej arpeggiovej hry do skladby rafinovane zapracoval (a niekoľko minút nápadito varioval) kontrabasový motív Walk on the Wild Side a nám všetkým pripomenul odkaz Lou Reeda, ktorý zomrel deň predtým. Vyvrcholením rozsiahlej hurikánovej suity bol šialený marching When the Saints, ktorému sa povestnú korunku snažila vsadiť svojimi breakmi bubeníčka.

Viedenský koncert Regina Carter Quartet nepatril k tým, na ktoré bude človek dlho spomínať. Na druhej strane sotva mohlo deň-dva po excelentných vystúpeniach Joshuu Redmana či Chrisa Pottera prehlušiť dojmy takéto „obyčajné“ kvarteto ...