Už jeden a pol dekády prináša festival Pet Jazz hudbu bratislavskému jazzovému publiku! Tento festival má špeciálny význam aj pre našu redakciu, pretože práve na ňom bol zrod 1.slovenského jazzového portálu oficiálne pokrstený pred 10. rokmi. Tento rok sa otvoril 15. ročník a predviedol slovenských jazzmanov, ale po boku Slovákov sa objavil aj špeciálny hosť z Islandu. Festival bol v počte hostí komornejší, ale to spôsobil fakt, že v ten deň prebiehalo príliš veľa jazzových podujatí. Napriek tomu to umelcom ani poslucháčom na nálade neubralo.

Ako prvé sa predstavilo zoskupenie AsGuests. Skupina pozostáva z dvoch Slovákov: Miro Herák – klávesy a Michal Vanouček - vibrafón, ktorí pôsobia v zahraničí. So sebou si priviedli vynikajúceho gitaristu z Islandu Andrés Thora. Členovia sa poznajú už z čias štúdií na The Royal Conservatory of The Hague, ale až tohto roku začali spolu hrať po prvýkrát. Trio ukázalo veľmi zaujímavý a pestrý repertoár. Gitara a vibrafón hrali niektoré témy v unisóne, ich spojenie vytvorilo netradičnú, peknú farbu. Striedali sa energické skladby aj pomalé balady. Andres zaujal svojím jemným tónom a okrúhlym vibrátom, ale predviedol sa aj v surovejšom výraze, keď používal silnejší distortion v kombinácií s oktáverom alebo chorusom. Netradične moduloval zvuk svojej gitary na basu, ktorú nahrádzal mimo improvizácií a predviedol svoje myslenie pri tvorení basových liniek, tak zvuk celého tria sa dostával do iných rozmerov. Azda najviac svojím charakterom vystúpila z pomedzi ostatných elektronická skladba, ktorá začala baladicky s atmosferickým charakterom a neskôr s vygradovaním prešla do tradičnejšieho akustického jazzu. Skladba znela moderne a veľmi invenčne. Skupina bola dobre zohratá, čo sa ukázalo v poslednej skladbe, v ktorej si hudobníci často posúvali improvizované frázy.

Ďalší v poradí sa predstavil Lukáš Oravec Quartet v zložení Piotr Wylezol – klavír, Marek Dvorčík – bicie nástroje, Tomáš Baroš – kontrabas a Lukáš Oravec – trúbka, krídlovka. Lukáš je etablovaný slovenský hudobník, ktorý koncertuje po Európe. Tentokrát si nezobral so sebou hosťa na saxofóne ako to už pri ňom väčšinou býva zvykom, čo možno ansámbel ochudobnilo na farbe zvuku a mal trochu iný charakter. Kapela pozostáva zo zástupcov Poľska, Česka a Slovenska, Každý jeden člen prináša do ansámblu niečo osobitné, ale pôsobia veľmi zohrato ako celok. Hudobníci sa predviedli v invenčných improvizáciách. Odzneli 4 skladby, z čoho 3 boli z novo predstaveného albumu Lukáša Oravca – Piotrology. Rovnomennou skladbou ako nový album uzavreli aj svoj set. Zaujímavosťou v nej bolo neustále spomaľovanie na konci fráz, s čím dokázali hudobníci veľmi dobre pracovať vo svojich improvizáciách.

Na záver festivalu vystúpilo zoskupenie saxofonistu Mila Suchomela v zložení Pavel Bereza – gitara, Peter Kunzo – klavír, Marián Suchomel – syntezátory, Cuco Gajlík – basgitara, Juraj Raši – bicie nástroje, Milo Suchomel – soprán atenor saxofón. Oproti predošlým skupinám, ktoré mali komornejší sound prinieslo sexteto väčšiu masu zvuku. Zavinením zvukárov hrali prílišne nahlas, čo pokazilo trochu dojem z vystúpenia. Skupina začala hneď v rýchlo tempe energickou skladbou Summer Storm vo funkovom štýle. V tejto skladbe nemilo prekvapili falošné vokály v podaní Mariana Suchomela a Cuca Gajlíka, bez ktorých by sa skladba úplne obišla. Názov skladby súvisí s prvým letným koncertom zoskupenia, keď sa spustila búrka. Ďalšia s názvom Caribic mala exotický nádych v rytmike aj melodike. Syntezátor imitoval typický karibský nástroj steel drums. V repertoári nechýbali ani pomalšie skladby. Milo prekvapil mladý klavirista z konzervatória Peter Kunzo, ktorý sa nezľakol svojich starších ostrieľaných spoluhráčov a ukázal sa ako dobrý klavirista v improvizáciách. Meno Pavel Bereza nie je nutné bližšie predstavovať, uznávaný slovenský gitarista do každej skladby vkladal svoj jedinečný rukopis, myslenie a technické umenie, ktoré nebolo samoúčelné. Rytmická sekcia bola skvelá v podaní Gajlíka a Rašiho, ale v niektorých výplniach boli bicie až priveľmi prešpekulované a niekedy je menej viac. Posledná skladba, ktorá uzavrela repertoár mala opäť letný charakter s názvom Summer Beach. Skladby boli piesňového charakteru, jednoduchšie, melodické a príjemne na počúvanie. Celkovo z vystúpenia išla dobrá energia, možno to malo niečo dočinenia s tým, že si Milo znížil vekový priemer kapely - ako vtipne dodal.