Francúzsky jazzový huslista a experimentátor - Didier Lockwood. Kariéra tohto nadaného umelca je veľmi pestrá. Azda sa dotkol takmer každého štýlu jazzu - od swingu cez be-bop, hard-bop, post-bop až po fusion a progresívny rock. V 70-tych rokoch bol známy pre svoje experimenty so soundom a amplifikáciou husieľ vo fusion skupine Magma. Jeho umenie a virtuozita sa často prirovnávajú k ďalším dvom velikánom jazzových huslí Stephane Grappellimu a Jean-Luc Pontymu. Didier Lockwood oslavuje okrúhle 60-tiny!
Narodil sa 11. februára 1956 v meste Calais. Vyrastal v rodine plnej umelcov - jeho otec učil husle, mama sa venovala maliarstvu a brat bol talentovaný klavirista, ktorý inklinoval k jazzu. Bolo, teda prirodzené, že Didier sa tiež uberal cestou hudobníka. Prvé hudobné lekcie začal navštevovať vo veku 6 rokov. V dennej výučbe dôsledne cvičil podľa metód Carla Flescha. V 13 rokoch sa pridal do prvého zoskupenia Lyric Orchestra. Jeho talent a dôsledné cvičenie sa odzrkadlilo na významnom ocenení First National Contemporary Music Prize, ktoré dostal v 16 rokoch za jedinečnú kompozíciu pre husle. Mladý Didier mal predovšetkým záľubu vo vážnej hudbe a obdivoval jej popredných protagonistov. Avšak pod vplyvom svojho brata sa dostáva do sveta improvizovanej hudby a jazzu. Spoznal iný prístup k hudbe, ktorý mu veľmi zaimponoval. O rok neskôr urobil vážne rozhodnutie, dal prednosť legendárnej fusion skupine Magma pred Parížskym konzervatóriom. V spolupráci s ňou vydáva v roku 1973 svoj prvý debut. Práve počas pôsobenia v tejto skupine Didier začal používať elektrické husle. Inšpiroval sa Jean-Luc Pontym, ktorý patril k priekopníkom fusion huslistov. O 4 roky neskôr vstúpil do sveta jazzu v spolupráci s André Ceccarelliom, François Jeanneauom, Didier Levalletom a Henri Texierom. V roku 1979 vydal svoj prvý album v pozícii leadera New World. V roku 1994 pri príležitosti osláv svojej 20 ročnej kariéry, dovŕšil až 1800 koncertov po celom svete a spečatil to ziskom niekoľkých ocenení. Nasledujúci rok vydal svoj prvý album na americkom kontinente s prináležiacim názvom New York Visit. O dva roky neskôr skomponoval pre Lille National Orchestra skladbu The Seagulls, ktorá sa tešila medzinárodnej priazni. V roku 2000 venoval album svojmu veľkému vzoru, virtuóznemu huslistovi Stephane Grappelimu. O rok neskôr sa podieľal na zaujímavom projekte v spolupráci s indickým tanečníkom a Raghunath Manetom a perkusionistom Muruganom, ktorý spájal jazzovú a indickú hudbu. Didier je zaujímavý svojou zvukovou a štýlovou pestrosťou.
Vo svojich albumoch sa snažil konfrontovať mnoho zdanlivo odlišných žánrov a neustále experimentoval so svojim soundom a hľadal nové zvukové možnosti. Na jeho výsledný sound vplývalo množstvo hudobníkov počnúc rockovými umelcami ako Frank Zappa, Jimmy Hendrix až po jazzmanov ako Miles Davis, John Coltrane a Jean-Luc Ponty. Ďalší úspešný pokus o rozšírenie hraníc jazzu podstúpil v roku 2005 v spolupráci so svojou ženou, opernou speváčkou Caroline Casadeus. Nová hudobná show Jazz and Diva, ktorá spájala jazz s vážnou hudbou a operou vyvolala u ľudí natoľko pozitívne reakcie, že v roku 2008 pripravili podobný projekt. Z oboch projektov sa neskôr stali podklady pre album. Didier oslavuje už vyše 4 dekády dlhú úspešnú kariéru. Okrem hrania Didier Lockwood veľmi rád učí. Svoje cenné hudobné skúsenosti posúva vo svojich master class sessions po celom svete. Otvoril si aj vlastnú školu improvizácie vo Francúzsku. Didier Lockwood na Slovensku vystupoval v skupine gitaristu Mike Sterna na festivale Jazz for sale v Košiciach v roku 2010.
