Snáď najočakávanejšou udalosťou festivalu Jazz Baltica 2009 bolo zavŕšenie „súboja orchestrov“ koncertom ansámbla fungujúceho viac ako štyri desaťročia. Vystúpenie Vanguard Jazz Orchestra bolo skutočne grandióznym festivalovým finále z viacerých dôvodov. Mnohopočetný súbor pokračuje v línii zakladateľskej, líderskej a aranžérskej dvojice Thad Jones–Mel Lewis, ktorých meno pôvodne niesol. Napriek tomu, že ansámbloví hráči Vanguard Jazz Orchestra sú prvotriednymi sólistami, každý z nich dokáže potlačiť svoju osobitosť v prospech jednoliateho organizmu. Na dokreslenie snáď len niekoľko mien, ktoré sme v daný večer mohli počuť: trubkár Terell Stafford, trombonista John Mosca, tenorsaxofonista Rich Perry, barytónsaxofonista Gary Smulyan, klavirista Michael Weiss, bubeník John Riley...

Vanguard Jazz Orchestra predviedli mnohotvárne, pre väčšinu orchestrov zapeklito náročné aranžmány Thada Jonesa a Boba Brookmayera s neuveriteľnou bezstarostnosťou. Svojráz jednotlivých sekcií sa nezlievala ani v monolitných riffoch hnaných do maxima. V orchestri bolo na moje počudovanie len niekoľko afroamerických hudobníkov (napríklad vynikajúci trubkár Terell Stafford), sklamala neúčasť avízovaného kontrabasistu Douga Weissa. Toho žiaľ zaskakoval miláčik salzauského publika, nie príliš výrazný nemecký kontrabasista Martin Wind. Práve úloha kontrabasistu je v rámci Vanguard Jazz Orchestra špecifickou, pretože niekdajší hráč Dennis Irwin hral dlhé roky bez elektrického zosilnenia. Tento návrat k veľkoformátovému jazzu v akustickom šate sme si však na festivale nemohli vychutnať v pôvodnej verzii.

Vanguard Jazz Orchestra predviedli na Jazz Baltica skladby zo svojích starších albumov, napríklad nádhernú Quiet Lady ešte z archívu Thada Jonesa, došlo aj na modernejšie poňatú suitu Boba Brookmayera, ako aj kúsky z aktuálneho Monday Night Live at the Village Vanguard. Za tento koncertný záznam z domovského klubu získali VJO Grammy ako najlepší jazzový ansámbel. Pre tento súbor to však nie je nič nové, pretože podobných cien ako aj nominácií majú „doma“ niekoľko. Koncert s úsporným hosťovaním deväťdesiatjedenročného klavírneho pioniera Hanka Jonesa bol pomerne jednoznačným rezultátom baltického súboja. Čo sa týka ďalších orchestrov, ktoré sa predstavili v rámci festivalu: prísľubom ostalo mladé berlínske zoskupenie Andromeda Mega Express Orchestra ako aj domáci LandesJugendJazzOrchester Schleswig-Holstein, ktorý na otvorenom priestranstve sprostredkovával v čase nedeľného obeda hudbu velikána Charlesa Mingusa.