JORIS ROELOFS QUARTET !!!
6.október, 2009, Klub za zrkadlom, Bratislava
12.10.2009
 Krátke, no pomerne vyčerpávajúce údaje o kapele a o jej členoch boli už na našich stránkach publikované http://www.skjazz.sk/index.php?zobraz=4058, prejdem teda priamo k veci.
Mladý a sympatický Holanďan Joris Roelofs
 (1984), hrajúci na alt-saxofóne a klarinete, má za sebou pekne naštartovanú kariéru mladého talentovaného jazzmana: vyhral mnoho cien pre mladých hudobníkov, v roku 2008 sa stal semifinalistom v jednej z najprestížnejších súťaží sveta the Thelonious Monk International Saxophone Competition, hral vo významných kapelách. Učenícke jazzové roky absolvoval v skvelom prostredí Ruegovho Vienna Art Orchestra (2005-2008), s ktorým sme ho mohli vidieť aj v Bratislave. V októbri 2008 zavŕšil svoju
 dobre rozbehnutú kariéru vydaním prvého CD Introducing Joris Roelofs so skúsenými a kvalitnými spoluhráčmi Aaronom Goldbergom (klavír), Mattom Penmanom (kontrabas) a Ari Hoenigom (bicie nástroje).
V zaujímavom otvorenom priestore petržalského Klubu za zrkadlom sa z pôvodnej Roelofsovej zostavy predstavil len klavirista Aaron Goldberg. Za bicími sme mohli vidieť Grega Hutchinsona a na kontrabase Reginalda Veala. Koncert začal rozpačito. S výnimkou Roelofsa hrali hudobníci na požičaných
 nástrojoch, nešli im dobre odposluchy a ukázalo sa, že do kapely čerstvo naskočený kontrabasista Veal nie je s kapelou a repertoárom zžitý. Prvú skladbu tak páni podali skôr ako rozpačité zahrievacie kolo. Už v nej však bolo jasné, že mojim kráľom večera sa stane famózne hrajúci bubeník Greg Hutchinson. Jeho jasná, dynamická a veľmi emotívna hra ma uchvacovala po celý koncert. Napriek tomu, že Veal na kontrabase neovládal prechody k témam, svoje party lúštil z nôt a Hutchinson ho zopárkrát
 aj okríkol, mal som zážitok aj z jeho hry, je to nápadito a farebne hrajúci empatický muzikant. Jediným sklamaním, ak to tak možno nazvať, bola v kontraste so spoluhráčmi neutrálna, málo nápaditá a málo emotívna hra Aarona Goldberga. Čakal som od neho viac, aj keď zopár pekných okamihov v druhej časti koncertu nakoniec predviedol. Samotný kapelník Roelofs hral čisto a pekne, so zaujímavým vlastným tónom. Jeho hra ma po celý večer bavila, no nijako neoslnila.
 Formálne možno prezentáciu Roelofsovho kvarteta a jeho repertoáru z posledného CD označiť ako silný mainstreamový jazz s dôrazom skôr na dobrý vkus než na inovatívnosť a vlastný prínos. Výsledkom teda nie je prelomová hudba, ale slušný jazz s dlhodobou životnosťou. Akokoľvek, z môjho subjektívneho pohľadu tento koncert urobil zaujímavým a vzrušujúcim najmä mimoriadny bubeník Greg Hutchinson.
Diskusia
|
