V rámci cyklu T-mobile jazz sa v Divadle Aréna predstavilo zoskupenie Bukake Trio v zložení: Juraj Tatár (*1969) – klávesové nástroje, Martin Gašpar (*1972) – basgitara a Marcel Buntaj (*1974) – bicie nástroje.

V roku 2004 títo hudobníci vydali album Bukake - “Jazz”, ktorý sa niesol v znamení fusion a elektronického jazzu. Ale keďže každý z členov patrí k najžiadanejším na Slovensku, koncertná činnosť tohoto tria je obmedzená a práve preto sme boli radi, keď sme ich mohli privítať na druhom tohoročnom jazze v “Aréne”. Koncert začal s minimálnym oneskorením a skoro do posledného miesta obsadené sedadlá dokazovali, že program Martina Valihoru (dramaturg na rok 2010) sa teší obľube, hlavne u mladšieho publika. Na úvod zazneli zo staršieho albumu skladby “HakaGraff”, “Dr. DH”, “SMNVD” a “Cold Smoke”. Potom Martin Gašpar uviedol sériu kompozícií, ktoré sa pripravujú na nový album. Prelínaním nových a starších diel (napr. z Tatárovho pôsobenia v Madre) sa časom dospelo až ku koncu koncertu, kde nás čakal jeden prídavok.

Kompozične prevláda jasná formová štruktúra, zvyčajne s ľahko zapamätateľnou témou (viď. SMNVD), ktorá býva často krát variovaná. V skladbách sa na výstavbu tektoniky (vnútorná štruktúra umeleckého diela) používa aj kontrast - zmena agogiky, mnohokrát aj náhla. Napríklad po pomalších klavírnych pasážach nasledujú rýchle vyhrávky. Týmto sa dosahuje živelnosť a zároveň vzdušnosť kompozície. Za ústrednú postavu považujem Juraja Tatára (klávesy), ktorý má snáď najväčšiu zásluhu na tom, že skladby znejú aj napriek komornejšiemu zloženiu komplexne a vyvážene. Dosahuje to rozmanitým výberom zo svojich zvukových modulov (Yamaha Motif Rack ES, Roland JV 2080, Kurzweil ME-1 a i.) a týmto zároveň determinuje celkový zvuk kapely, ktorá má blízko k elektronickému jazzu a fusion/funky. Vynikajúco ho dopĺňa Martin Gašpar (basgitara), ktorý spolu s Marcelom Buntajom (bicie nástroje) tvoria základný kameň, na ktorom klávesy stavajú harmonické a melodické vrstvy. Súhra hudobníkov je znamenitá a všetci oplývajú vynikajúcim technickým základom, ktorý hlavne Juraj Tatár často pri svojich sólach aj predviedol.

Po dôkladnej analýze nasleduje zhodnotenie koncertu. A mínusy. Prvým nedostatkom bol celkový zvuk, ktorý znel miestami až amatérsky. Toto považujem za fakt, ktorý ubral na celkovom zážitku. Funky a fusion často čerpá z vynikajúceho ozvučenia a silných decibelov. Druhou skutočnosťou, ktorá sa podieľa na mojom rozpačitom hodnotení je výstavba priebehu celého koncertu. Jednotvárnosť kompozícií po vyše hodine počúvania môže pôsobiť unavujúco. Kapela je síce výborne zohratá a servíruje jednu skladbu za druhou, ale niečo tomu chýba. Od približne polovice sa mi žiadalo spomaliť a vypočuť si niečo jemné a precítené. Často krát bývajú práve tieto vsuvky jedným z vrcholov koncertu (viď basgitarový duet Griglák - Vizváry, Bass Inferno, viac http://skjazz.sk/recenzie.php?zobraz=4559) a takýmto spôsobom si môže divák aj oddýchnuť. Faktom je, že album Bukake je oveľa pestrejší ako predstavenie, ktoré trio predviedlo. Otázkou zostáva, v akom duchu sa budú niesť nasledujúce koncerty. Všetko teda rozhodne publikum. Napokon toto trio spolu často nekoncertuje. A človek je tvor zábudlivý…