Aj ďalší koncert zo série T-mobile jazz v divadle Aréna sa niesol v znamení produkcie a dramaturgie z dielne Martina Valihoru. Jeho kontakty na zahraničných muzikantov sú preňho dôležitým „chlebíčkom“ a lákajú nevídané množstvo divákov na pravidelné jazzové koncerty v tomto divadle.

Martin Valihora Trio je zoskupenie troch spolužiakov z prestížnej Berklee College of Music v Bostone. Vardan Ovsepian je pôvodom arménsky klavirista a skladateľ. Počas svojej nie dlhej hudobnej kariéry vyučoval na hudobnej škole v Newburyporte a estónskej hudobnej škole v Talline. Pôsobil aj na viacerých univerzitách a okrem toho poriadal aj workshopy na letnom umeleckom festivale Fairbanks. Daniele Camarada, basgitarista zo Sicílie, nahral svoj sólový album „Dell Incertezza“ a „Maboroshi“. Martina Valihoru myslím, že nie je potrebné predstavovať, nakoľko je v našich končinách veľmi známy a vyhľadávaný bubeník. Okrem jeho hudobných daností je zaujímavé sledovať, ako sa v poslednom čase venuje organizovaniu koncertov a ich promotion.

Hudba Martin Valihora Tria by sa dala opísať celkom jednoducho. Lepšie povedané, skladby, ktoré nám hudobníci predviedli boli všetky veľmi podobné čo do spôsobu hry, štruktúr a najmä dynamiky a práce s agogikou. Mal som niekedy pocit, akoby jednotlivé kompozície boli robené ,,na kolene“ - na poslednú chvíľu. Fusion s prvkami world music, niekedy podfarbené artificiálnym cítením. Asi najorginálnejší element štvrtkového koncertu bol basgitarista Daniele Camarada a jeho netypická šesťstrunová basgitara. Zvuk, aký som už dávno nepočul pripomínal často kontrabas. Štýl jeho hry je založený na akordických rozkladoch, niekedy cez dve oktávy, čo dodáva skladbám hutnosť a plnosť harmónie. V prípade sólových pasáží ide na najtenšie struny do vysokých polôch, čím sa pekne vypĺňajú vrstvy hudobnej faktúry. A robí to celkom originálnym spôsobom. Vardan Ovsepian sa podiela na hudbe najmä kompozične a z jeho klavírnej hry cítiť istú ,,škatuľku“. Veľmi časté ascendenčné (stúpajúce) a descendenčné (klesajúce) rozklady akordov idúcich po sebe v rýchlych pohyboch pravej ruky mi trochu vadili, hoci majster ich vie robiť bravúrne. Tradičná tektonika vychádzajúca z jazzových mainstreamových štruktúr je v tejto hudbe doplnená o ďalšie menšie diely a kompozície tak naberajú na vážnosti. Na koncerte to dokumentovali aj notové zápisy väčších rozsahov položené na pultoch Daniele Camarada a Martina Valihoru. Zle dohodnuté poradia skladieb a listovanie medzi notami boli výsledkom nedokonalej prípravy vystúpenia. Navyše, komponované skladby v tomto prípade obmedzovali mieru improvizácie, na kú sme u nás zvyknutí. V princípe, Martin Valihora ako profesionálny bubeník nemá problém odohrať aj náročné produkcie, aj keď tentokrát formácia nešľapala dokonale...

V každom prípade, celková atmosféra na marcovom vystúpení Martin Valihora Trio bola veľmi príjemná. Jazzmani nám nechali dostatok priestoru na vychutnanie každého tónu podaného s dávkou citu a energie. Absencia hluku a decibelov v tomto prípade znamenala len dobre, poslucháči odchádzali z koncertu nadšení.