V stredu 28. novembra zažila hudobná Bratislava malý jazzový sviatok. V mierne utajených priestoroch LOFTU na Továrenskej ulici č.14 sa odohral druhý ročník Gypsy Jazz Festivalu. V podstate trojkoncert, majúci (aby som sa vyjadri odbornou rečou hudobného organizátora), formu „malého jazzového festu“.

Ten začal spoločným projektom dvoch výrazných osobností slovenského jazzu. Spevák Berco Balogh a klavírista, skladateľ a aranžér Ľuboš Šrámek dali svoje sily dohromady v projekte revitalizovania svetových jazzových štandardov a pod názvom Jazzonance ho po prvýkrát na živo predviedli poslucháčom a divákom. V dobrej spoločnosti popredných, nielen slovenských jazzových inštrumentalistov (Luboš Šrámek- akustický klavír, Peter Preložník – klávesy, Matúš Jakabčic - gitara, Miroslav Hloucal - trúbka, Milo Suchomel – tenor saxofón, Juraj Griglák - kontrabas a Marián Ševčík - bicie nástroje), zazneli večné melódie ako Autumn Leaves, Papermoon, My Foolish Heart, Moody´s Mood for Love či Route 66. Ale aj vlastná tvorba, napríklad strhujúca Jazzperanza autorského tria Šrámek, Balogh, Turok (text).

V rámci tohto koncertu bol aj krst CD „ new voicinstrumental conceptu“ Jazzonance a pod názvom The Savoy Stories je k dispozícii jazzuchtivým záujemcom. Krstným otcom sa stal svetoznámy slovenský tenista Karol Kučera, ktorý je známy svojím pozitívnym vzťahom k dobrej hudbe. Výnimočné, veľmi súčasné aranžmány Ľuboša Šrámeka v krátkom príhovore pochválila aj autorita z tých najpovolanejších, skladateľ,aranžér a gitarista Matúš Jakabčic, sám člen koncertnej skupiny Berca Balogha a Ľuboša Šrámeka a bolo vidno ako si hru spolu s ostatnými hudobníkmi, (napriek v prvej časti nie úplne vyváženému zvuku), skutočne užíval. Spevák Berco Balogh je slovenská jazzová prvá liga a svojím výkonom naplno presvedčil.

Po krátkej, asi dvadsaťminútovej prestávke nastúpil ďalší účinkujúci, výrazný slovenský jazzový tenor saxofonista, skladateľ a aranžér Milo Suchomel so svojím sextetom. Z predchádzajúceho obsadenia zostal za klavírom Ľuboš Šrámek, kontrabas za basovú gitaru vymenil Juraj Griglák, za biciu súpravu zasadol Martin Valihora, na trúbke sa predstavil Martin Ďurdina, na akustickej a elektrickej gitare hral Pavol Bereza a ostatným členom sexteta bol hráč na perkusie Peter Raitl. Milo Suchomel je poprednou osobnosťou moderného slovenského a minimálne stredoeurópskeho jazzu a každý jeho koncertný projekt je sledovaný s veľkým záujmom. Nebolo to ináč ani teraz, zaujímavé, latinsko-americky ladené, energické témy v podaní saxofónu, trúbky a gitary, nadupaná rytmika, neustále zahusťovaná výraznými perkusiami, exaltované sóla všetkých sólistov, ktoré obecenstvo tak miluje , ale aj istý priestor pre kontempláciu. Ako hosť sa v niekoľkých skladbách objavila aj exotická kráska, rodáčka z Kuby, flautistka Glenda Lopez. Bolo sa na čo pozerať, ženský element v jazzovej kapele môže byť prínosom, v tomto prípade treba pochváliť prirodzený rytmus flautistky. Melodika improvizácií, ich dĺžka a ladenie chcú však ešte veľa sústavnej a systematickej práce . Takto to bola skôr hra pekného a nadšeného jazzového začiatočníka, čo je aj tak milé. Musím povedať, že v druhej časti koncertu sa zlepšilo ozvučenie a plný tón Milovho tenorsaxofónu, skreslená gitara Pavla Berezu, funky basgitara Juraja Grigláka alebo virtuózne bicie Martina Valihoru, by potešili aj fanúšikov fusion music. V poslednej skladbe s názvom Montreal (Milo Suchomel sa nechal inšpirovať atmosférou frankofónneho kanadského mesta, ktorú zažil pred rokmi na jazzovom festivale s Dodom Šošokom), sa ako hosť objavil sám Ernie Watts, hviezda ostatného účinkujúceho súboru, Ernie Watts Quartet-a a svojou hrou nenechal nikoho na pochybách, že skutočný vrchol ešte len príde!

A tak aj bolo. Šesťdesiatsedem ročný jazzový a rhytm and bluesový saxofonista, hrajúci na tenor, alt aj soprán saxofóne a flautu, patrí k tým skorším absolventom slávnej Berklee College of Music, ktorú absolvoval na štipendium mienkotvorného jazzového časopisu Down Beat. V šesťdesiatych rokoch bol členom big bandu bubeníka Buddyho Richa, dve desiatky rokov strávil v TV Big bande trúbkára Doca Severinsena, v 80-tych rokoch rokoch bol členom Quartet-u West basistu Charlieho Hadena ako aj kapely známeho nemeckého gitaristu Torstena de Winkel a nevyhýbal sa ani štúdiovej práci a turné, napríklad a rockovými gigantmi The Rolling Stones. Na svojom konte má takmer dve desiatky vlastných albumov, z toho posledných sedem na vlastnej značke The Flying Dolphin, dve ocenenia Grammy za inštrumentálne výkony a obrovské množstvo účinkovaní na albumoch jazzových osobností ako Kenny Burrell, Bobby Hutcherson, Billy Cobham, ale aj rhytm and bluesový Marvin Gaye.

Ostatný album Oasis takto prišiel propagovať aj do Bratislavy. So svojím kvartetom, ktorý tvoria špičkoví nemeckí hudobníci, predviedol doslova jazzovú post bebopovú smršť. Dokonale zvládol post coltraneovský improvizačný jazyk a či v bopových rhytm changes, či v baladách ukázal bezchybnú techniku, snúbiacu sa s obrovskou improvizačnou invenciou, krásnym, veľmi charakteristickým tónom svojho tenor saxofónu značky Keilwert a úžasnou lyrikou v baladických plochách. Treba dodať, že spoluhráči nezaostávali a perlivé klavírne sóla, podmanivé basové a drivové bicie sóla fascinovali prítomné poslucháčstvo. Excelentný výkon kvarteta zniesol najprísnejšie kritéria a bol skutočne dokonalým vyvrcholením krásneho večera plného tej najlepšej hudby. Treba poďakovať zúčastneným sponzorom za perfektný zážitok a dúfať, že kontinuita Gypsy Jazz Festu zostane neprerušená.