O izraelskom jazzovom dotyku štyroch formácií som písal prednedávnomn! Teraz sa pozrieme na väčšiu polovicu účinkujúcich formácií – štyri vystupovali na hlavom pódiu AltesTheater a jedna na záverčnpm podujatí celého festivalu. Bol to nedeľný jazzbrunch v hoteli Mader v srdci mesta Steyr na historickom námestí.

Onedlho 81-ročný americký skladateľ, aranžér, pedagóg a saxofonista Don Menza uzatváral prvý festivalový večer vo štvrtok 16. marca 2017. Až keď mal 13 rokov začal hrať na saxofóne. V rokoch 1960 - 1962 bol členom Maynard Ferguson Orchestra a občas hrával pre Stan Kentona. Od roku 1964 do 1968 žil v Nemecku – bol členom Max Greger Orchestra, bol členom Buddy Rich Bandu, hrával v Las Vegas, žil v Kalifornii a spolupracoval s Elvin Jonesom a Louie Bellsonom. Prvý album, produkoval mu ho Joachim Ernst Berendt, pod vlastným menom vydal v roku 1966 s názvom Morning song (MPS). Len pre zaujímavosť, jeho najstarší syn Nick Menza bol bubeníkom heavy metalovej skupiny Megadeth. Od roku 1980 viedol Don Menza vlastný big band a od roku 1989 vyučuje na univerzite v Las Vegas. Na festivale sa Don Menza predstavil s rakúskymi hudobníkmi, ktorí sú vynikajúci sidemani práve na sprevádzanie amerických sólistov. Don Menza vyniká ostrým tenor saxofónovým zvukom, v mnohom až príkrym, ktorého vytrvalosť nie každý poslucháč znesie. Presne pred rokom hral vo viedenskom klube Jazzland, kde sa po tri večere aj nahrával jeho najnovší dvoj album s názvom Sonny daze v spoločmnosti klaviristu Olivera Kenta, kontrabasistu Johannesa Strassera a bubeníka Bernd Reitera. Don Menza však zaujal aj skvelými vtipnými historkami medzi jednotlivými skladbami! Super hudba až na ten veľmi ostrý tón!

Druhý festivalový večer otvárala domáca rakúska formácia Triple Ace. Tieto tri esá v rukáve mal majiteľ festivalu Peter Guschelbauer, aby tak odhalil troch vynikajúcich domácich jazzmanov, ktorí veľmi často zvyknú sprevádzať amerických sólistov na turné po Európe. Oliver Kent – klavír, Uli Langthaler – kontrabas a aj na Slovensku veľmi dobre známy Dusan Novakov – bicie nástroje. Toto trio sa priam špecializuje na skladby známych jazzmanov, avšak nie na tie úplne najznámejšie. Gershwin, Monk, Evans, McCoy Tyner a ďalší zneli večerom v majstrovskom podaní Triple Ace. Absolútna súhra, timeing, skvelý klavír a nápaditá rtymnika! V rovnakom zložení i s repertoárom vydala trojica v roku 2016 aj album s názvom Faces. Také skvelé klavírne trio, ktoré neinterpretuje pôvodný repertoár, som už dlho nezažil!

Rytmika z predchádzajúcej trojice zostala na pódiu (čiže Uli Langthaler – kontrabas a Dusan Novakov – bicie nástroje) – pridal sa iba sólista. A to 56-ročný nemecký gitarista Helmut Kagerer, ktorého som po po prvý raz uvidel v roku 2011 na Jazzwoche v nemeckom Burghausene. Študoval aj v rakúskom Grazi u Harry Pepla a absolvoval množstvo workshopov s gitarovými majstrami ako: Jim Hall, Joe Pass, Attila Zoller, Tal Farlow, Herb Ellis, Mick Goodrick, Karl Ratzer a mnohí iní. A takisto spolupracoval s mnohými veľkými postavami medzinárodnej jazzovej scény - Clark Terry, Benny Bailey, Arthur Blythe, Dusko Goykovich, Roman Schwaller, Marty Cook, Houston Person či Sheila Jordan. Helmut Kagerer nikdy netajil svoj veľký obdiv k Wes Montgomerymu a nostalgicky sa obzerá aj so svojou gitarou za všetkým tým krásnym v jazze. Jeho hra je pekná až striedmo – uhladená, ale veľmi príjemná. Ale na záver sme zažili značný prievan na pódiu, pretože sme si vypočuli skladbu Blues for P.G.

Záver druhého festivalového dňa patril žene! Skladateľke, flautistke a speváčke z chorvátskej Istrie Tamare Obrovac so skupinou. V jej tvorbe i prejave cítiť hlbokú pokoru a spätosť s rodnou krajinou. Takisto sa nevyhýba tradičným hudobným zložkám otvárajúc pritom široké spektrum medzinárodných jazzových výrazov. Jej spev je niečo absolútne prirodzené, Tamara spieva s ľahkosťou a šarmom sebe vlastným. Táto talentovaná speváčka sa obklopila samými skvelými hudobníkmi: Matija Dedic – klavír, Ziga Golob – kontrabas a Krunoslav Levacic – bicie nástroje, ktorí s veľkou citlivosťou ešte vylepšujú expresivitu jej piesní. Jej štýlové rozpätie je fenomenálne a ľudovú tradíciu stavia do súvislosti s jazzovým triom, čím vzniká skvelá, originálna a atraktívna zmes jazzu a tradičnej hudby. Tamara Obrovac si publikum v plnom AltesTheatri okamžite podmanila svojou energiou a logicky si to pýtalo prídavok, ktorý bol fantastickou momentálnou improvizáciou – od chorvátskeho rapu, cez punk a rock and roll, až po jazzové impresie. Bol to skvelý záver piatkového festivalového večera s neopakovateľnou atmosférou!

No a na záver nám už zostáva iba jedna formácia, ktorá hrala na nedelňajšom doobedňajšom jazzbrunchi v hoteli Mader. Mladá a talentovaná česká skladateľka a klaviristaka Kristina Bartova spoločne so svojím triom, ktoré tvorili kontrabasista Ján Fečo a bubneník Marek Urbánek, sa uviedla svetovo známymi skladbami. Kristina študovala jazzový klavír na Hudobnej akadémii múzických umení v Prahe pod vedením prof. Karla Ružičku a Vít Křisťana. Kedže jazzbrunch je spojenie výborného jedla s jazzovým koncertom, repertoár bol zámerne volený ako ľahko strávitelný. V niekoľkých piesňach sa predstavila aj mladšia sestra Martina. Takto príjemne sme zakončili 11. Jazzový festival Steyr 2017.

Takto si predstavujem malý regionálny jazzový festival, kde vystupujú iba jazzové kapely. Organizátor festivalu nezvyšuje umelo návštevnosť festivalu tým, že zavolá vystupovať nie jazzové súbory, len aby prišlo viac návštevníkov. Tí menej vzdelaní sa potom môžu mylne domnievať, že ten či onen predstaviteľ popu alebo iného žánru – najčastejšie soulu, je jazzový interpret! Ale to predsa nie je pravda, o ktorú by nám všetkým malo predovšetkým ísť! Alebo nie?