Je to z Fínska, hovorím si. Konštatovanie však nie je celkom autentické. Že ide o Fínov som vedel skôr, ako som si CD pustil. Ale Fínsko cítiť hneď od úvodného vrzúkania na strunách violončela, ktoré pripomína drumbľu. Skladba sa vzápätí pekne otvára do zvukovo zaujímavého tvaru daného kombináciou nástrojov kvinteta Oddarrang: Ilmari Pohjola - trombón a spev, Olavi Louhivuori – bicie nástroje, Osmo Ikonen - violončelo, Lasse Sakara - gitara, Lasse Lindgren – akustická basová gitara. Autor všetkých skladieb, bubeník Olavi Louhivuori (* 1981), si s mladíckou ľahkosťou odpíja z najrôznejších zdrojov inšpirácie a mieša ich, zdá sa, s ľahkosťou ešte väčšou. Počuť tu všeličo, no akási magická hrejivosť a fínska melodika (viac cítená ako počutá) tu príjemne dominujú od počiatku až do konca. Pripomenulo mi to Bodnárovu Pastierku pávov (podľa slovenskej ľudovej Páslo dievča pávy, pozri recenziu Pavol Bodnár & Interjazzional Band - Ecce Jazz, www.skjazz.sk/zobraz/930), v ktorej dominujú podobné atribúty, avšak číro slovenské. CD je pekne nahrané, zvuk je priezračne seversky čistý. A keďže kapelník a autor všetkých skladieb je bubeník, neprekvapuje, že veľmi dobre nahraná a zahraná je najmä rytmika. Na albume má rytmická zložka apriori silné postavenie. Rytmické figúry ostatných nástrojov blížiace sa charakterom zvuku k perkusiám, nie sú žiadnou výnimkou v aranžmáne pesničiek. Avšak nielen zvuk, ale aj motívy, jednotlivé nápady a celá kompozícia albumu vrátane jeho emočného rozmeru je čistá a priezračná. A veľmi vkusná. Je to pekný album plný mladistvej inteligencie a sviežosti. Urobil mi radosť.



Kapela Oddarrang vznikla v roku 2003 a je zložená zo samých mladíkov. Album Music Illustrated je ich debut. V marci 2007 získal tento album významnú fínsku cenu Emma-prize (ekvivalent Grammies) za najlepší jazzový album roku 2006. Napadá mi paralela s českými mladíkmi Organic Quartet Ondřeja Pivca. Taktiež získali národnú cenu Anděl českej Akadémie populárnej hudby za najlepší jazzový album roku 2006. Na rozdiel od Pivca a smutného nedostatku emočných zložiek na jeho ocenenom albume (pozri recenziu Ondřej Pivec/Organic Quartet - Don’t Get Ideas, www.skjazz.sk/zobraz/1237), sympatickí Fíni také problémy nemajú. Inteligentnou inštrumentáciou vytvorili hrejivý a pestro-obsažný emočný rozmer. Olavi Louhivuori hovorí: "Čo by som naozaj rád ponúkol poslucháčom v mojej hudbe, je zážitok, ktorý by nebol príliš previazaný s nejakým žánrom alebo kategóriou. Jednoducho takú hudobnú cestu, kde nič okrem hudby samotnej nemá význam“. Je to úsmevný výrok daný sebavedomím autorovej mladosti. Napriek slobodnému siahaniu po hudobnom ovocí akéhokoľvek druhu, tu však fínske korene, národný charakter a kultúra preniká viac, ako ich autor možno tuší. A má význam! Je to však lichôtka, lebo za neľstivú bystrosť, úprimnosť a ľudské teplo treba byť vďačný.