Druhý deň festival bol vyhradený pre európske jazzové kapely. Spolu sa ich pred publikom predviedlo až 16. Začiatok európskych vystúpení odštartovalo David Helbock Trio. Toto rakúske zoskupenie predviedlo skvelý moderný jazz s citom pre vytváranie atmosféry a evokovanie nálad. Kompozície sa svojím dramatickým a dynamizujúcim charakterom ponášali na filmovú hudbu. Invenčná harmónia a unikátny sound plný zvukomalebných techník pôsobil veľmi priestranne a uvoľnene. Skladby disponovali častými zmenami rytmu a nálad, čo vytváralo dojem neustále pohybujúceho sa dramatického deja.
Céline Bonacina ukázala prečo patrí k popredným inštrumentalistkám,
ale aj k najvýraznejším postavám jazzu súčasnosti všeobecne. Neuveriteľný a neobyčajný cit pre melodickosť a unikátne improvizačné myslenie sa postarali o jeden z najlepších zážitkov zo všetkých európskych vystúpení. U Céline treba predovšetkým vyzdvihnúť perfektné premyslené tematické improvizácie, kde dokáže vykúzliť z malého motívu aj nemysliteľné. Svoje harmonické, melodické a rytmické cítenie naplno predviedla bez podpory iného harmonického, či melodického nástroja vo veľmi zaujímavej konverzácií s bicími nástrojmi. Taká súhra sa nevída často.
Švédske trio na čele s Emil Brandqvistom prinieslo jedinečný, moderný, naratívny jazz ovplyvnený minimalizmom. Kompozície ťažili z lyrickosti, jednoduchosti a predovšetkým z čistoty a zrozumiteľnosti hudobných ideí a štruktúr. Taktiež ma zaujalo ako malo trio veľmi vyvážený sound a nikto sa netlačil do úlohy lídra a to ani samotný líder Emil Brandqvist, ktorý v tichosti v úzadí dômyselným spôsobom a veľmi farebným spôsobom hry na bicie nástroje podporoval svojich spoluhráčov. Toto vystúpenie by sa dalo aj zhrnúť výrokom v jednoduchosti je krása.
Vadim Neselovskyi pôvodom z Ukrajiny priniesol veľmi rozmanitú a
mnohotvárnu hudbu. Jeho kompozície obsahovali množstvo inšpirácií z vážnej, či filmovej hudby. Zoskupenie bolo skvele zohraté a ukazovali svoju súhru v náročných a neočakávaných stoptimeoch, či nástupoch. Občas však z hudby išiel prílišný dojem sileného predvádzania a miestami to pôsobilo ako show.
Unikátne spojenie klavíru a flamenco gitary prinieslo zoskupenie Chicuelo – Mezquida. Títo dvaja páni vyvrátia každého predsudky o hudbe flamenca a o tom, že už sa tento žáner nemá kam posunúť. Neuveriteľne energické a organické spojenie
flamenca a jazzu vytvorilo unikátny zážitok a skvelú atmosféru. Kompozície boli zaujímavým spôsobom koncipované ako rozhovor flamenca a jazzu. Voľne sa striedali a v niektorých momentoch sa efektne cez seba prekrývali, pričom gitara reprezentovala štýl flamenca a klavír sa ponášal v štýle moderného jazzu. Toto vystúpenie malo v sebe všetko - energiu, tanečnosť, virtuozitu.
A Novel Of Anomaly bolo pravou ukážkou ako môže znieť dnes moderný jazz. Viacerí kritici a priaznivci jazzu sa zhodujú, že A Novel Of Anomaly je jedným z popredných reprezentantov moderného jazzu a pre mňa osobne jedno z najlepších súčasných jazzových zoskupení na európskej scéne. Biondini. Schaerer, Kalima a
Niggli, títo páni dokážu spájať veľmi rôznorodé žánre kreatívnym spôsobom a pritom stále znieť jazzovo. Z každého jedného tónu a frázy je cítiť nadšenie a láska k hudbe. Nehovoriac o chémií v spoločných konverzáciách, ktorá dokladuje unikátnosť tohto zoskupenia. A Novel Of Anomaly – to je hudba plná diverzných vplyvov od jazzu, cez vážnu hudbu, elektroniku, rock až po rôzne mimo hudobné vplyvy prírody a množstvo virtuóznych improvizácií, či vyšperkovaných fráz s jedinečným hudobným výrazom.
Zoskupenie saxofonistu Itamar Borochova je ďalšie z pomedzi vystupujúcich na festivale, ktoré si zvolilo transparentnosť a jednoduchosť za ťažisko svojich kompozícií. Borochové skladby zaujímavým spôsobom dávali do kontrastu tradíciu s moderným jazzom. Aranžmány skladieb boli jednoduché a objavovali sa aj prvky minimalistickej hudby. Okrem jazzu Borochov do svojej hudby vkladal nuansy izraelskej hudby. Skladby disponovali skvelou energiou a často sa objavovali výrazné tempové a rytmické skoky.
Elliot Galvin Trio sa zameralo na experimentálny a novátorsky prístup k jazzu. Ich hudba sa kombinovala s dramatickými a niekedy parodujúcimi dialógmi prehrávanými z nahrávky. Častokrát tieto mimohudobné prvky mali
dokresliť výslednú atmosféru a vytvárali prekvapivé momenty. Výrazovosť hudby bola veľmi moderná. Skladby disponovali zložitými rytmickými štruktúrami a asymetrickým frázovaním. Vystúpenie a samotná hudba je takým svojským spôsobom čudná a bláznivá v dobrom slova zmysle. Elliot si však nie veľmi dobre rozložil formát 30-minútového vystúpenia, a tak sa nemohol predviesť v najlepšom svetle ako ho poznajú fanúšikovia progresívnej modernej jazzovej scény.
Skvelou bodkou druhého dňa bolo rýdzo ženské zoskupenie Marilyn Mazur`s Shamania. Samotné vystúpenie začalo veľmi netradičným spôsobom, kedy
protagonistky prišli z pomedzi ľudí sprevádzajúc sa na nástrojoch. Živé, energické vystúpenie bolo predovšetkým zamerané na rytmický aspekt hudby. Kompozície boli inšpirované hudbou rôznych etník. Famózna Marilyn Mazur aj keď už má svoj vek, tak energia a silný úder jej rozhodne nechýbala. Na koncerte predviedla svoje unikátne virtuózne vlohy, jedinečné rytmické cítenie, ktoré je len dokladom toho prečo si ju kedysi legendárny Miles Davis vybral do svojho zoskupenia. Shamania je kvalitou spracovania world music z iného sveta.
