Všetky speváčky, ktoré sa objavia na jazzovej scéne, vedia nekonvenčne využiť svoj hlas. Majú rafinovaný zmysel pre harmóniu, invenčné frázovanie a ak ich charakterizuje mierne zachrípnutá zadymená farba hlasu, bez váhania získajú okamžitý ohlas.
Hĺbka prežitku, ktorý vkladajú do spevu im zaručuje úspech. A ktorá hĺbka prežitku je tá naj? Zostavovať rebríčky top vokalistiek presne tak, ako o tom rozhodujú hudobní kritici, polemizovať o tom, či je speváčka menšia či väčšia čarodejka, môžeme aj my laici v nekončiacich diskusiách. Tak či onak, hodnotiace súdy budú vždy len individuálnym konštatovaním, tej - ktorej štylizácie a prejavu, ktorý ak presiakol každou našou bunkovou cytoplazmou a zaútočil na naše psychologické a fyziologické reakcie, potom je ten NAJ. A preto sa niet čo diviť, že i Karrin Allyson sa stala NAJ... pre kritikov i pre mňa. Navyše táto dáma z Kansasu spĺňa všetky zmienené atribúty speváckej osobnosti.
Mojim záujmom, ale nie je taxatívne vymenúvať jej doterajšie úspechy. Hodnotiace súdy budem venovať najmä dikcii textov jej posledného albumu Imagina (Songs of Brazil). Sonóra R v španielskych a portugalských textoch na albume zohráva z hľadiska dikcie vážnu rolu. Keďže ide o konsonant, ktorý sa vyslovuje špičkou jazyka a býva pri výslovnosti u podaktorých odmalička problematickou hláskou v našom materinskom jazyku, je predmetom môjho záujmu v slovenských, ale aj inojazyčných textoch. Keby Allyson spievala v slovenčine, asi by ma až príliš vyrušil tento račkujúci sound, ktorý ale patrí k nemennej znelej španielskej a portugalskej výslovnosti. Napríklad v texte Oliveira známej Jobimovky So tinha de ser com voce je však toto „erko“ vynášané na melódii a dokonale artikuluje s melodickou líniou. Karrin má sama vo svojom mene až dve problematické „erká“ a zvyčajne za svojim menom uvádza i správnu fonetickú výslovnosť (teda po našom v zmysle bernolákovčiny - píš ako počuješ), aby sa jej meno bezchybne fixovalo.
Myslím si, že s touto artikulačnou vycizelovanosťou sa snúbi i zaujímavá kombinácia tradičných nástrojov brazílskej proveniencie, ktoré stáli pri zrode samby a bossanovy. Pandeiro a surdo, ale aj tamburina, shaker na ktorých hrá Michael Spiro rozihráva známe bossanova témy spolu s klavírom (Gil Goldstein), akustickou gitarou (Rod Fleeman), kontrabasom (David Finck) a bicími nástrojmi (Todd Strait). Z dielne Antonia Carlosa Jobima nechýbajú skladby A Felicidade, Corrrentenza, Favela, Double rainbow, ale napríklad aj ivo Sonhando.
Tématicky sú texty piesní inšpirované lyrickými motívmi prírody a lásky. Siedma pieseň v poradí Outono - v preklade Jeseň navodzuje atmosféru alejí stromov s padajúcimi zlatistými listami. Motívy mesiaca, cesty sa dajú objaviť v Jobimovej skladbe Estrada Bianca. V piesni Medo de Amar sa Karrin prezentuje ako fancúzska šansonierka. Je tu akoby sprítomnená parížska atmosféra pouličných muzikantov - tulákov, no je to predovšetkým vďaka akordeónu Gila Goldsteina, aj keď ide o rýdzy portugalský text vypovedajúci o žiarlivosti.
Ak aspoň v jednej skladbe prejav Karrin Allyson presiakne vašou bunkovou cytoplazmou, tak zistíte, že aj ona môže byť tá NAJ...
