Ako hudobník mal spočiatku veľmi blízko k tradíciám afro-americkej černošskej hudby, rovnako bol však ovplyvnený aj majstrami jazzového klavíra. Postupom času sa však ocitol v inej polohe ako jeho hudobné vzory a stal sa jednou z jej hlavných protagonistov. Americký skladateľ a klavirista Cecil Taylor oslavuje svoje 85.narodeniny.
Narodil sa 15. marca (alebo 25.marca) 1929 v newyorskom Long Islande. Vo veku šiestych rokov objavil čaro klavíra, začal ho postupne študovať, najskôr na New York College of Music a potom na New England Conservatory. Jeho počiatočnými hudobnými vzormi boli klaviristi ako Thelonious Monk, Duke Ellington a Dave Brubeck, ale od začiatku sa snažil nájsť svoj zvuk a štýl. Svoje prvé jazzové angažmán si odkrútil v kapelách Johnnyho Hodgesa a Hot Lips Pagea. Bolo to však naposledy, kedy sa predstavoval ako sideman. V polovici 50-tych rokov si založil vlastné kvarteto, na soprán saxofóne hral Steve Lacy, na kontrabase Buell Neidlinger a za bicími sedel Dennis Charles. Už v roku 1956 vydal svoj debutový album Jazz Advance pod hlavičkou Blue Note, kde sa popri známych skladbách ako Bemsha Swing, Azur a ďalších objavili aj Taylorove prvé kompozície. S kvartetom absolvoval úspešné vystúpenia v Five Spot Cafe v roku 1956 po
dobu niekoľkých týždňov a dostali sa aj na Newport Jazz Festival v roku 1957.
Na počiatku 60-tych rokov začal spolupracovať s vydavateľstvom Candid, kde vydal štyri albumy - v roku 1960 Air a The World of Cecil Taylor, o rok nato Cell Walk For Celeste a New York City R&B. V roku 1962 sa k jeho kvartetu pridali alt saxofonista Jimmy Lyons a bubeník Sunny Murray, s ktorými spolupracoval dlhú dobu. Začiatkom 70-tych rokov začal vystupovať aj sólovo, niektoré jeho koncerty boli zaznamenané a vydané, ako napríklad v roku 1974 live album Silent Tongues z Montreux Jazz Festivalu alebo v roku 1976 album Air Above Mountains. V 80-tych rokov spolu
s kontrabasistom Williamom Parkerom a bubeníkom Tonymi Oxleym založil The Feel Trio, skupinu zameranú na abstraktné vyjadrovanie, free jazzovú improvizáciu s menším dôrazom na jazzovú tradíciu. V roku 1991 vyšiel prvý album tohto tria, s názvom Looking The Feel Trio predstavujúci poriadnu nádielku free jazzu, a o dva roky nato album Celebrated Blazons. Niekoľko rokov pôsobil aj v Európe, v Berlíne počas roku 1988 bol jeho pobyt a práca dokumentovaná nemeckou značkou FMP, vďaka ktorej absolvoval mnoho vystúpení v duu a triu, napríklad s Derekom Baileym, Evanom Parkerom, Hanom Benninkom, Tristanom Honsingerom, Louisom Moholnom a ďalšími. Niekoľko jeho neskorších nahrávok bolo vydaných v európskych vydavateľstvách. Začiatkom nového milénia viedol svoje zoskupenia Cecil Taylor Ensemble a Cecil Taylor Big Band. Doposiaľ jeho meno figuruje na vyše 80-tich albumoch, spolupracoval s mnohými hudobníkmi v rôznych zoskupeniach. Jeho posledným vydaným albumom bol v roku 2008 The Dance Project v nemeckom vydavateľstve Free Music Production. Nahrávka je ukážkou multimediálneho vystúpenia Cecila Taylora spolu s Williamom Parkerom a
perkusionistom Masashim Haradom.
V jeho kariére, trvajúcej už vyše šesť desaťročí sa orientoval predovšetkým na menej eufonické smery jazzovej hudby. S obľubou sa predstavoval vo sfére avantgardy, free jazzu, v progresívnych smeroch moderného jazzu. Používal mnohé nekonvenčné techniky hrania využívajúc perkusívne možnosti klavíra, ktoré prepájal spolu s mimohudobnými prvkami, hovoreným slovom a jazzovou poetikou.
