Dominikánska republika je pre mňa biele miesto na jazzovej mape. Priznám sa, že nijakého jazzmana odtiaľto nepoznám a ani som nikoho nepočul, až na jednu výnimku. Skladateľa a klaviristu Michela Camila, ktorého sme mali možnosť obdivovať už v roku 1988 na festivale Bratislavské jazzové dni. Patrí k tým umelcom, ktorí zažiarili „cez noc“ a o ktorých sa zrazu dozvedel celý svet.

Obľúbeným hudobným zoskupením Michela Comila je trio – to znamená bicie a basa ho sprevádzajú. Ešte pred bratislavským vystúpením, šli o ňom správy, že jeho ľavačka je niekedy lepšia a rýchlejšia ako pravačka. Bratislavský uragán pozostával z expresívnej kombinácie jazzu a hudby karibskej oblasti, ktorá je pre nás stále exotickou oblasťou ale divácky a poslucháčsky oblasťou veľmi vďačnou a komunikatívnou. Hudobný rast Michela Comila bol rýchlejší, ako u ostatných detí a pod silným hudobným vplyvom či skôr fascináciou už ako päťročný napísal svoju prvú skladbičku. Študoval trinásť rokov na Národnom konzervatóriu, ale už od 16-tich rokov bol súčasne členom Národného dominikánskeho symfonického orchestra. Od roku 1979 študoval v New Yorku a časom si vytríbil až briliantnú techniku a ako skladateľ prifarbil svoje kompozície karibskými rytmami.

Popularitu si získal už počas účinkovania v skupine French Toast, ktorú viedol francúzsky trombonista Pierre Gordon. Jeho kompozícia Why Not – Prečo nie mu priniesla prvý, ale o to výraznejší, úspech, pretože nahraná vokálnou skupinou Manhattan Transfer dostala cenu Grammy. O rok Michel vydáva prvú veľkú platňu, ktorá nesie názov podľa titulnej kompozície Why Not. V roku 1986 sa Michel predstavil na európskom turné až ako vedúci vlastnej skupiny. Následne sa stáva populárnym i v USA. Naďalej však holduje i vážnej hudbe – v decembri 1987 diriguje Národný symfonický orchester Dominikánskej republiky, ktorý hral skladby velikánov Beethovena, Dvořáka, Rimského-Korsaka, ale i jeho vlastnú kompozíciu The Goodwill Games – Hry dobrej vôle.  

Michel Camilo pôsobil aj ako pedagóg v New Yorku, či na Berklee College of Music v Bostone, v New Jersey a v Kodani. Po pôsobení v Dánsku sa v rebríčkoch ich časopisu Danish Jazz (Rock Magazin) umiestnil ako osobnosť roka hneď na druhom mieste za Miliesom Davisom a ako talent roka na prvom mieste pred anglickým saxofonistom Courtney Pineom. V roku 1988 vystuopuje na festivale Bratislavské jazzové dni. V súčasnosti jeho trio okrem neho tvoria Charles Flores – kontrabas a Cliff Almond – bicie nástroje.