Séria ôsmich koncertov v divadle Aréna sa pomaly chýli ku koncu a tak sme si mohli v štvrtok večer vypočuť v poradí už siedmy koncert.
Svoje kvality prišli ukázať opäť hráči zo slovenskej jazzovej špičky a to predovšetkým zástupcovia mladej jazzovej generácie, ktorí pozdvihli a ešte stále dvíhajú slovenský jazz do európskych výšin.
V prvej formácií sa predstavil Milo Suchomel Quartet a maďarským hosťom Viktorom Tóthom na altsaxofóne. Milo Suchomel Quartet tvoria: Milo Suchomel- soprán a tenorsaxofón a s ním ,,nerozluční kamaráti“ Ľuboš Šrámek – klavír, Tomáš Baroš – kontrabas a Marián Ševčík – bicie nástroje. Štvrtkový koncert tejto formácie sa niesol v znamení príjemného akustického jazzu z pera Mila Suchomela, avšak skladby, ktoré odzneli sú všetky staršieho a starého dáta. Mal som pocit, akoby sa Milo Suchomel odmlčal a prestal komponovať nové skladby. Skupina zahrala celkovo šesť kompozícií, spomeňme napríklad skladby ako Montreal, kde sa hráči ukázali v príjemných sólach. Ľuboš Šrámek so svojimi výbornými harmóniami opäť ulahodil najmä mladým začínajúcim jazzmanom, pre ktorých môže byť vzorom.
Milo Suchomel vynikol nielen v sólach, ale aj v melodických pasážach, ktoré hral spolu s Viktorom Tóthom. V skladbách Far Away From Us a Melissa dostal priestor aj Tomáš Baroš, jeden z ďalších mladých špičkových hráčov pôsobiacich na Slovensku. Hlavne v balade Melissa výborne vyznelo jeho sólo na jemnom pozadí rytmiky. Tento kontrabasista si už mnohokrát získal srdcia publika. Hosť z Maďarska – Viktor Tóth si zasóloval napr. v skladbe Kain & Abel, ale inak veľa priestoru na ukázanie svojich kvalít nedostal.
Po prestávke sa predstavila formácia BassFriends, ktorú založil a aj vedie náš basgitarista Juraj Griglák. Tvoria ju: Juraj Griglák – basová gitara, Stanislav Palúch –husle, Matúš Jakabčic – gitara, Eugen Vizvári – klávesy a Oldo Petráš – bicie nástroje.
Juraj Griglák hráva v mnohých zoskupeniach, ale svoje prvé profilové CD nahral práve so svojou skupinou BassFriends. Kompozície sú prevažne v štýle moderného elektrického jazzu. Šesť skladieb, ktoré formácia na siedmom koncerte v Aréne zahrala, podobne ako v prípade Milo Suchomel Quartetu, sú všetky staršieho dáta. Napr. skladbu Madhouse sme mali možnosť počuť pred mesiacom tiež tu v divadle Aréna. Ale našťastie výborní hudobníci dokážú vytvoriť dobrú náladu vždy. Veľké oživenie celého koncertu priniesol Stano Palúch a jeho zlaté husle, či lepšie povedané, jeho perfektná prstová technika. Jeho rytmizovanie, obrovská rýchosť a časté dvojhlasy a akordické rozklady robia z jeho sól nezabudnuteľný zážitok pre divákov.
Zaujímavá bola skladba Come On, Come Over od Jaca Pastoriusa, ktorú Juraj Griglák zahral v slapovom prevedení, hlavne v sólach. Asi najviac sa publiku páčila Treska, kde sa hlavný protagonista skupiny formácie BassFriends slapovo ozaj dokonale vyžil. Publikum si vytlieskalo aj prídavok v podobe skladby Goralské Klobásy.
Škoda len, že sa leadri a skladatelia v jednej osobe na cyklus, aký sa v divadle Aréna uskutočnil, nepripravili lepšie! Bola to predsa len veľká výzva.
Siedmy diel bol príkladom prezentácie starších skladieb, ktoré publikum dôverne pozná. Takto naši jazzmani okrem iného prišli o možnosť obohatiť svojimi nahrávkami archív Slovenského rozhlasu, ktorý nahráva koncerty a zaknihovať si tak svoj skladateľský i interpretačný rast. Či z lenivosti, či z nedostatku času – neviem, ale v každom prípade to nie je dobré! Pri nikoho. Predpokladám, že tento fakt si z prítomných uvedomil málokto, pretože eufória v hľadisku bola veľká.