KC Dunaj ponúkol bratislavskému publiku zaujímavú možnosť zoznámiť sa s tak exotickou vecou, ako je iránsky jazz. Na dvojkoncerte so známou trenčianskou kapelou Aurelius Q sa predstavil Quartet Diminished, iránsky jazzový súbor, kvarteto hudobníkov, ktoré tvoria: Ehsan Sadigh - gitara, Maziyar Younesi – klavír a spev, Peter Soleimanipour - saxofóny a basklarinet a Rouzbeh Fadavi - bicie nástroje. Skupinu Diminished založil pôvodne ako trio gitarista Ehsan Sadigh, absolvent art and architectural Azad University v Teheráne a tak aj nahrala svoj prvý album pre spoločnosť Hermes Records. Po rozšírení o saxofonistu Petra Soleimanipoura sa premenovali na Quartet Diminished a toto je ich prvé európske turné. Na koncerte predviedli skladby tak Ehsana Sadigha (ktorý priznáva vplyv art rockových skupín ako King Crimson, Yes, ale aj jazzrocku Milesa Davisa a Mahavishnu Orchestra, či skladateľov vážnej hudby dvadsiateho storočia ako Ligeti, Penderecki či Stravinskij), ako klavíristu Maziyara Younesiho, odborníka na klasickú európsku hudbu, tradičnú iránsku hudbu a iránsky folklór a saxofonistu Petra Soleimanipoura, ktorý študoval klasickú hudbu a jazz.

Hudba kvarteta znela skutočne intenzívne a nielen preto, že na konci prvej skladby sa klavíristovi po mohutnom akorde zrútil so stojanom elektrický klavír. Dohral skladbu s klaviatúrou na zemi, po krátkej prestávke stojan nahradili stabilné debničky od piva a koncert pokračoval s nezmenšenou intenzitou ďalej. Nepravidelné rytmy, exoticky znejúca bicia súprava, orientálne melódie strihnuté chromatikou, úžasný zvuk bas klarinetu a hlavne nezabudnuteľný spev klavíristu, podporené v pravý čas rockovo znejúcou gitarou v disonantných harmóniách, vytvárali značne sugestívnu, priam filmovú atmosféru ako z iránskej verzie Príbehov tých druhých a veľmi dobre vyjadrovali pocity hudobníkov a zložitosť doby, v ktorej žije súčasná iránska spoločnosť. Neviem, či by som túto hudbu nazval priam jazzom, jazzových improvizácií tam bolo minimum, skôr to boli detailne prepracované kompozície, kde sa zvláštnym spôsobom prelínal elektroakustický jazzový nastrojový inštrumentár s rytmicko-vokálnymi vplyvmi tradičnej iránskej hudby a atonálnymi experimentami modernej vážnej hudby, okorenenými rockovou zvukovou intenzitou (Ako to teda výstižnejšie nazvať ? No predsa jazz!). V každom prípade veľmi informatívny hudobný zážitok - tá hudba mala veľkú perzskú dušu.