Nepretržitý tok náštevníkov prúdiacich do útrob budovy Slovenského rozhlasu by aj hudobnému laikovi naznačil, že sa chystá čosi neobyčajné a mimoriadne. Pár minút pred siedmou prakticky zaplnené Veľké koncertné štúdio, vo vzduchu cítiť očakávanie veľkej hudobnej udalosti. Posledné úpravy pódia, krátky príhovor usporiadateľov s významným poďakovaním osvieteným sponzorom a máme ich tu!Al Di Meola a Gonzalo Rubalcaba - „duo extraordinaire“, nastupujú na scénu.

Aj keď Al Di Meolu netreba predstavovať, je dobré si trocha zaspomínať. Rodák z New Yersey, ktorý 22. júla tohto roku oslávil päťdesiate deviate narodeniny, je na svetovej hudobnej scéne rovných štyridsať rokov. V detstve ovplyvnený hudbou Elvisa Presleyho, gitarovými inštrumentálkami skupiny The Ventures a samozrejme The Beatles, podľahol mágii šesťstrunovej čarodejnice a cez jazzových gitaristov Tala Farlova a Kennyho Burrella sa prepracoval ku (ako ho sám nazval „krstnému otcovi fusion“) gitaristovi Larry Coryellovi . V roku 1971 začal štúdium na alma mater mnohých významných hudobníkov, známej Berklee College of Music v Bostone, odkiaľ v roku 1973 poputoval rovno k Chickovi Coreovi, aby nahradil v jeho dnes už legendárnych Return to Forever gitaristu Billa Connorsa. Latinsko americká fusion s rockovou intenzitou mu učarovala a keď v roku 1976 vyšiel na svetlo Božie s vlastným projektom The Land of Midnight Sun, bolo jasné, že tu znie jeden nový energický, ale aj vrúcne lyrický, vždy však virtuózny gitarový hlas. Nasledovalo vyše dvadsať autorských albumov, v osemdesiatych rokoch geniálna fúzia flamenca a jazzu v triu s Paco de Luciom a Johnom Mc Laughlinom, neskôr integrovanie prvkov argentínskeho tanga (Al Di Meola plays Piazolla), hudby Stredného východu, brazílskej a africkej hudby či mediteránskych vplyvov ( World Symfonia), do vlastného štýlu, plného komplexných rytmov, lyrických melódií a sofistikovaných harmónií. To, že sa podieľal na projektoch osobností ako sú Paul Simon, Phil Collins, Steve Wonder, Stevie Winwood, Milton Nascimento, Egberto Gismondi či Wayne Shorter len dokresľuje šírku a univerzalitu jeho hudobného záberu.

Ako svojho partnera do dua si vybral takmer generačného druha, jedinečného kubánskeho klavíristu Gonzala Rubalcabu. Rodák z Havany, ktorý prišiel na svet 27. mája 1963 do hudobníckej rodiny, začal s klasickým klavírom ako osemročný a nasledujúcich dvanásť rokov si cibril svoju brilantnú techniku hraním po okolí hlavného mesta Kuby. V roku 1985 ho objavil legendárny trubkár Dizzy Gillespie a v roku 1986 už koncertuje na jazzovom festivale v Havane s kontrabasistom Charlie Hadenom a bubeníkom Paulom Motianom. Nasleduje kontrakt so spoločnosťou Blue Note, v roku 1996 presídlenie na južnú Floridu a naplno sa integruje do najlepšej jazzovej spoločnosti. Vplyvy afrokubánskeho jazzu, latinskej hudby, post bopu a world music fusion filtruje cez optiku svojho hudobného dedičstva, čo mu vynesie v roku 2001 cenu Grammy za album Supernova. Do dnes má na konte asi dvadsať vlastných albumov a ako sideman sa podieľal na albumoch osobností ako Ignacio Berroa, Ron Carter, Chick Corea, Pat Martino, Charlie Haden a samozrejme Al Di Meola.

Koncert bol rozdelený na dve časti, v prvej sa predstavili hudobníci ako duo, s dych vyrážajúcou virtuozitou interpretovali staršie skladby Al Di Meolu. Ten hral na klasickej gitare s výrezom, kvôli lepšej dostupnosti vysokých polôh na gitare, krásny akustický tón nylonových strún dofarboval zvukmi gitarového syntezátora a nevyhol sa ani svojmu tradičnému skreslenému zvuku. Gonzalo Rubalcaba kontroval úžasne plastickým zvukom krídla Fazioli, zapožičaného špeciálne pre túto príležitosť z Viedne. Po krátkej, ani nie desaťminútovej prestávke, sa predstavil Gonzalo Rubalcaba v sólovom recitále, kde ukázal všetky svoje individuálne kvality. Nasledoval očarujúci sólový recitál Al Di Meolu, vlastné virtuózne úpravy skladieb Beatles z posledného albumu chytili za srdce snáď všetkých poslucháčov a koncert zakončili opäť ako duo.

Po standing ovations prišiel rad aj prídavky a samozrejme poslednou skladbou večera nemohlo byť nič iné než úvodná skladba flamenco jazzového hitu The Friday Night in San Francisco, ktorá len potvrdila, že piatok je sviatok. Bezchybné! Nech dlho žije projekt City Sounds!