Julian Edwin "Cannonball" Adderley (*15.septembra 1928 - †8.augusta 1975), bol význačný a legendárny americký hardbopový alt saxofonista, skladateľ a pedagóg, ktorý v rokoch svojej hudobnej kariéry 1955-1975 patril (taktiež so svojím bratom, trúbkárom, Natom) k špičke americkej, ale aj svetovej jazzovej scény. Medzi jeho výnimočné zásluhy patrí o.i. intenzívna spolupráca s Milesom Davisom, najmä na albume Kind of Blue (1959) a za preslávenie dnes už svetoznámej skladby Mercy, Mercy, Mercy, ktorú jeho spoluhráč Joe Zawinul zložil (1966) a venoval práve jemu - Cannonballovi Adderleymu.
Narodil sa v meste Tampa na Floride, chodil do všeobecnej–inštrumentálnej hudobnej školy na Floride, kde neskôr, už aj s bratom Natom, začali hrať v orchestri Ray Charlesa, ktorý tu v rokoch 1940 žil. Na Floride sa Cannoball stal miestnou legendou. Nasledovalo sťahovanie sa do New Yorku (1955) a práve tu sa začala jeho plodná jazzová kariéra. Pri jednej z návštev nočného klubu Café Bohemia, kde hral Oscar Pettiford, prišlo k jam session a následne hlavne k veľkému ohlasu na jeho sóla a techniku, čo mu otvorilo cestu k pozornosti a pozvánke do kapely Milesa Davisa. Cannoball mal aj vlastnú kapelu s bratom Natom (trúbka, kornet), ktorá nebola spočiatku veľmi úspešná, ale po odchode z kapely Milesa Davisa sa to zmenilo. Hral spolu s mnohými významnými hudobníkmi (napr. Bobby Timmons, Joe Zawinul, George Duke, Bill Evans, Ray Brown, Paul Chambers, Louis Hayes, Yuself Lateef, John Coltrane a iní.). Koncom 60-tych rokov sa Cannonball Adderley začal zaujímať aj o nové vplyvy na jazz, konkrétne avantgardný elektronický jazz a začal často hrať aj na soprán saxofóne. Venoval sa aj pedagogickej činnosti a komponoval a hral v hraných filmoch. Cannoball Adderley zomrel v roku 1975 vo veku 46 rokov na mozgovú mŕtvicu. Neskôr bol uvedený do Siene slávy časopisu Down Beat.
Jeho spoluhráč a klavírista Joe Zawinul zostavil výber skladieb pre toto profilové album z nahrávok z rokov 1956-1962 a v ktorých Cannonball hrá s mnohými, už spomenutými jazzmanmi. Skladby: “Jubilation” (J.Munce); “What´s New?” (B.Haggart); “Hoppin´John” (N.Adderley); “Sam´s Tune” (S.Jones); “I´ll Never Stop Loving You” (N.Brodszky); “Between the Devil and the Deep Blue Sea” (H.Arlen); “I´m Glad There Is You” (J.Dorsey); “Casa de Marcel” (M.Daniels); “”I´ve Never Been in Love Before” (F.Loesser); “Little Girl Blue” (R.Rodgers); “Broadway at Basin Street” (S.Wayne); “Cannon Bilt” (R.Brown); “Limehouse Blues” (D.Furber); “Wabash” (C.Adderley); “Grand Central” (J.Coltrane); “The Sleeper” (J.Coltrane).
Cannonball Adderley vraj pôvodne dostal prezývku “Cannibal”, doslova “kanibal”, pretože vraj vynikal enormným apetítom. Neskôr sa táto jeho prezývka upravila a ustálila vo forme “Cannonball” – teda “delová guľa”. A myslím, že táto prezývka charakterizuje jeho hru na altku celkom presne a výstižne! Jeho prejav či v témach alebo v sólach, je valiacou sa lavínou virtuóznych technických a harmonických pasáží – bez jediného kiksu alebo omylu. Fantastický moderný jazzový hráč, ktorý si označenie legenda svetového jazzu plne zaslúžil! Nedá mi nepoznamenať, že brat Nat mu bol viac ako vyrovnaným spoluhráčom! Cítiť z ich spoločnej hry fantastickú súhru a rovnaké rozmýšľanie
