60-te roky minulého storočia priviedli okrem novej generácie jazzových hudobníkov na Slovensku aj príležitosť pre niektorých z nich dostať sa do zahraničia. V roku 1966 sa to podarilo aj začínajúcemu klaviristovi Jánovi Hajnalovi, ktorý sa zúčastnil a dotiahol to až do finále súťaže Fridricha Guldu pre mladých jazzových hudobníkov vo Viedni. Po 47 rokoch od debutu v zahraničí oslávi skladateľ, aranžér a klavirista Ján Hajnal významné životné jubileum – 70 rokov.
Ján Hajnal sa narodil 11. decembra 1943 v Košiciach. Po štúdiu Strednej zdravotníckej školy nastúpil v roku 1962 na Konzervatórium
v Košiciach, kde študoval klavír a kontrabas. Prvýkrát sa verejnosti ako jazzman predstavil vo svojom triu spolu s Viktorom Hidvéghym na kontrabase a Jozefom „Dodom“ Šošokom na bicích nástrojoch. Vystúpenie z roku 1963 bolo vysielané priamym prenosom z Košického rozhlasu. So svojím triom účinkoval v roku 1967 na Československom amatérskom festivale v Přerove, kde získal ocenenie ako najlepší sólista, či na Medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe - 2. miesto v kategórii klavír. Od roku 1977 bol umeleckým vedúcim, skladateľom a klaviristom Slovenského jazzového kvinteta v obsadení Dušan Húščava – flauta a saxofóny, Rastislav Vacho – gitara, od roku 1982 na mieste trubkára Ľudovít Horský, na kontrabase Jozef Brisuda a obligátne bubeník Jozef „Dodo“ Šošoka.
Pravidelne vystupovali na Bratislavských jazzových dňoch, ďalej vo Varšavskom klube Aquarium, na Jazz Jamboree vo Varšave a spolupracovali aj s ďalšími hudobníkmi až do rozpadu v roku 1983. Ako sideman vo fusion kapele Esprit Pavla Kozmu vystúpil na Bratislavských jazzových dňoch v roku 1985, o dva roky nato
s Kvintetom Jána Hajnala v obsadení Ria Kendrovsá-Hajnalová – spev (jeho manželka), Juraj Bartoš – trúbka, Juraj Henter – tenor saxofón, Juraj Kalász – kontrabas a Juraj Varsányi - bicie nástroje. V ďalších rokoch spolupracoval jednak s kapelou Esprit, koncertoval v duu so svojou manželkou, či príležitostne v triu s Ľuborom Priehradníkom. Od roku 1993 sa stal členom All Stars Tria Jozefa Šošoku. Spolupracoval aj v duu s Gabom Jonášom, spolu vystúpili na Košickej hudobnej jari v roku 1995. Významným medzníkom v jeho kariére bola výhra v skladateľskej súťaži Roku slovenskej hudby v roku 1996 s kompozíciou Monkov tatranský sen, album Monk´s Tatra Dream vydal v roku 1999.
Z jeho spoluprác so zahraničnými hudobníkmi treba uviesť amerického saxofonistu Johna Purcella, amerického bubeníka Bobbyho Durhama a
rakúskeho kontrabasistu Georga Breinschmida. V roku 2003 participoval v zoskupení Tatra Kvintet v obsadení Juraj Bartoš – trúbka a krídlovka, Milo Suchomel – tenorsaxofón, Ján Hajnal – klavír, Peter Čudek – kontrabas, Peter Solárik – bicie a Ria Hajnalová – spev. Začal sa taktiež venovať sólovému hraniu, absolvoval v rámci Bratislavských hudobných slávností v roku 2004 jazzový recitál. Ako člen Classical & Jazz Art Duo s Milošom Jurkovičom na flaute vystupovali v programe Bach & Jazz v Slovenskom rozhlase, na Bratislavskom hrade, na Přerovskom jazzovom festivale a v roku 2012 vydali spoločný album Classic Blue. Sólovo vystúpil v Leighton House v Londýne.
Pracoval na syntéze vážnej hudby s jazzom, venoval sa úprave klasickej hudby v jazzovom štýle, spracoval napr. Ludwiga Van Beethovena, Piotra Čajkovského, ale aj predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny, Eugena Suchoňa, Jána Cikkera
a Alexandra Moyzesa, v roku 2008 rozšíril svoj repertoár aj o úpravy Mozarta a Chopina. Predstavil sa verejnosti na Nitrianskej hudobnej jari v roku 2010 a taktiež v Mirbachovom paláci v Bratislave. Koncertoval v rôznych obsadeniach, najčastejšie v triu alebo v duu s Matúšom Jakabčicom, či spomínaným Milošom Jurkovičom. Jeho hudobná reč čerpá z moderného mainstreamu, klaviristov ako Bill Evans, Keith Jarrett. Pri kompozícii je inšpirovaný okrem be-bopu aj slovanským tradičným folklórom, latinsko-americkou hudbou a v neposlednom rade aj európskou vážnou hudbou 20.storočia.