Hoci basgitarista Hadrien Féraud (1984) bude v auguste oslavovať len tridsiate narodeniny, už niekoľko rokov o jeho účasť na svojich projektoch nepretržite „bojujú“ John McLaughlin, Chick Corea, Jean-Luc Ponty či Biréli Lagrène. Parížsky basgitarový zázrak sa objavil na albumoch McLaughlinových (4th Dimension) či Coreových (Vigil) kapiel, u nás sa predstavil na Bratislavských jazzových dňoch 2013 ako člen spomienkovej zostavy Zawinul Legacy Band.

 

 

* Dnešný koncert so Zawinul Legacy Band nebol tvojou slovenskou premiérou a v Bratislave si sa mal kedysi objaviť s kapelou 4th Dimension Johna McLaughlina pred piatimi rokmi ...

 

HADRIEN FERAUD: (Smiech.) "Máš pravdu, kvôli zlomenej ruke som nakoniec musel turné s Johnom zrušiť a na mojom mieste sa potom na koncertoch i na Johnovom albume To The One objavoval Etienne Mbappé. V blízkosti Slovenska i v Bratisolave konkrétne som sa však niekoľkokrát ocitol v rozličných zostavách s Gergőm Borlaiom, ktorý je za bicími skutočným zvieraťom. (Smiech.) Dúfam, že si koncerty s Gergőm ešte niekedy zopakujeme."

 

* Aká bola cesta Hadriena Férauda k basgitare?

 

HF: "Zvuk basy sa mi páčil už od detstva a zrejme preto som si ju vybral. Skutočne, ak nad tým premýšľam, nenachádzam lepší dôvod. (Smiech.) Tiež ma ovplyvnil môj otec, ktorý bol gitaristom a ja som ho odmalička sledoval. Hoci som sa mu chcel čo najviac podobať, gitara ma ako nástroj až tak nezaujala, no keď som asi desaťročný prepadol štýlu drum´n´bass, bolo rozhodnuté. Skúšal som to aj s bicími nástrojmi, no ostal som pri basgitare."

 

* V jednom z dávnejších rozhovorov si spomínal, že tvoju cestu predznamenalo objavenie narodeninového koncertu Jaca Pastoriusa z roku 1981 ...

 

HF: "Jaco spôsobil zemetrasenie v mojom živote, hoci ešte predtým bola séria míľnikov, napríklad produkcia vydavateľstva Motown, kde sa za basgitarou objavoval predovšetkým James Jamerson, tiež hudba Michaela Jacksona, Princa či Erica Claptona. Týchto ľudí som obdivoval. Keď mi však otec prvýkrát prehral Jacov The Birthday Concert v momente som vedel, že mojou cestou je basgitara a že sa hudbe budem venovať celý život. Viem, nie je to príliš originálny príbeh, keďže basákov zasiahnutých Jacom sú stovky, ale tak to u mňa v skutočnosti bolo."

 

* Snažíš sa ako basgitarista funkčne podporovať harmóniu, v istom zmysle jej byť podriadený, alebo skôr slobodnejším spôsobom viesť kontrapunktické línie?

 

HF: "Závisí to od množstva faktorov ako aj od toho, s kým hrám a čo odo mňa v danom momente vyžaduje kapela. V prvom rade sa snažím vytvárať melodické basové linky a v tom je mojím vzorom James Jamerson. Vieš si predstaviť, že mnohí basgitaristi dnes nepoznajú ani jeho meno? Z môjho pohľadu bol Jamerson prvým muzikantom, ktorého basové linky boli samostatnými a zmysluplnými melódiami. Neskôr od neho čerpali Jaco, Anthony Jackson či Victor Bailey. V ich hraní sa prelína rytmická nápaditosť s lyrizmom, nie sú to len obyčajné basové linky, ale skutočná muzika slúžiaca celku. Preto nezávisle od toho, či hrám s Johnom McLaughlinom alebo s hudobníkmi od Joea Zawinula, usilujem sa vo svojej hre zachovať lyrickosť."

 

* Dnes večer ste hrali viacero skladieb z repertoáru Weather Report z Jacovho obdobia. Ako sa dokážeš vysporiadať so zastupovaním „najlepšieho basgitaristu na svete“, ako sa zvykol sám Jaco neskromne titulovať?

 

HF: "Je to ťažké, pretože hoci v tejto kapele hrám sám za seba, poslucháči chcú počuť Jacovu hru a musím priznať, že v poslednom období ma čoraz častejšie prizývajú na rozličné Jacovské tribute. Samozrejme sa snažím k týmto skladbám pristupovať po svojom hoci viem, že sa v určitých momentoch nevyhnem kopírovaniu Jacových liniek, pretože tam jednoducho nič lepšie nemožno vymyslieť. Hoci Alphonso Johnson, ktorý potom nastúpil do Weather Report, hral napríklad Black Market úplne inak ako Jaco a bolo to výborné."

 

* Nazdávam sa, že sotva dnes tieto kompozície niekto zahrá dokonalejšie, ako to robili Weather Report napríklad na koncertnom albume 8:30, Black Market či A Remark You Made - tam znejú fantasticky ...

 

HF: "Presne nad tým som nedávno uvažoval, keď som si tú platňu pustil. Totálne ma odrovnala a v duchu som sa pýtal, o čo sa vlastne ideme na zawinulovskom turné snažiť, keď pred 35 rokmi vznikla vynikajúca koncertná podoba tohto repertoáru. Nič iné nám ani neostáva ako zahrať tie skladby inak a aspoň čiastočne zachovať ich ducha. Scott Kinsey napríklad vyhľadáva odlišné zvuky, ako používal na klávesoch Joe, pritom však rešpektuje atmosféru skladieb. Je to v istom zmysle Zawinulovská evolúcia rozvinutá do podoby, v akej by to snáď Joe robil, keby tu bol stále medzi nami. Myslím si, že jeho skladbám nemožno rearanžovaním ublížiť, stále budú znieť výborne. Je v nich zakódovaná jeho DNA, sú Zawinulovým trademarkom."

 

* Keď si dnes hral nádhernú tému A Remark You Made, poňal si ju inak ako Jaco a tvoja basgitara znela chvíľami ako Jacov „bezpražec“...

 

HF: "Máš pravdu, snažil som sa na nástroji s pražcami imitovať zvuk bezpražcovej basgitary, čo sa mi podarilo pomocou nastavenia kobylky, efektu a spôsobu hry. Som rád, že si to postrehol."

 

* Čosi podobné som videl u Dominiqua Di Piazzu, ktorý „premieňa“ pražcový nástroj na „bezpražec“ prostredníctvom špeciálneho mechanizmu.

 

HF: "Pokiaľ viem, táto unikátna záležitosť je jeho vynálezom. Spomínal mi, že sa mu vždy páčil charakteristický doznievajúci zvuk „bezpražca“, ale nechcel sa vzdať svojej špecifickej pickingovej techniky ani nástroja. Daný vynález bol čiastočne dieťaťom náhody – Dominique mal problém s nastavením basgitary, struny mu drnčali o hmatník i o kobylku a preto experimentoval s rozličnými spôsobmi jej nastavenia. Až neskôr vkladaním malých plieškov do kobylkového mechanizmu došiel na čosi, čo pripomínalo zvuk „bezpražca“. Tiež ho tešilo, že nebude znieť ako Jaco, ktorého napodobňujú všetci hráči na bezpražcovej basgitare. Ja síce používam „bezpražec“ zriedkavo, no Jacov vplyv a jeho linky pritom jednoducho nemôžem ignorovať. Keď počuješ, akým precíteným a lyrickým spôsobom podáva tému A Remark You Made, má to neuveriteľný ťah i dramatizmus. Jeho nástroj doslova spieva a po niekoľkých taktoch musíš uznať, že Jaco bol skutočne najúžasnejším a najoriginálnejším basgitaristom na svete."