Jazzová avantgarda so sebou priniesla desiatky pozoruhodných umelcov ovladajúcich bravúrne improvizačné umenie. Je však pomerne málo takých, ktorí dokázali byť aj vynikajúcimi skladateľmi. Saxofonista Henry Threadgill je výnimkou, patriacou do exkluzívneho klubu avantgardných skladateľov. Spolu s umelcami ako Anthony Braxton a Muhal Richard Abrams patrí do skupiny najoriginálnejších jazzových skladateľov svojej generácie. Svoje umenie predvádza vyše 50 rokov a onedlho oslávi svoje 70. narodeniny.

Narodil sa 15. februára 1944 v Chicagu v štáte Illinois. Prvýkrát vystupoval ako bubeník v stredoškolskej kapele, krátko predtým ako prešiel na dychové nástroje. Začínal s barytón saxofónom, postupom času prešiel celou rodinou saxofónov a zakotvil pri svojich hlavných nástrojoch, alt saxofóne a flaute. Bol zakladajúcim členom združenia AACM (Association for the Advancement of Creative Musicians) v rodnom Chicagu. V roku 1967 narukoval do americkej armády, hrával s rockovou kapelou vo Vietname a v roku 1969 sa vrátil späť do Chicaga. Získal bakalársky titul na americkom konzervatóriu v odbore klavír, flauta a kompozícia. S kontrabasistom Fredom Hopkinsom a bubeníkom Stevom McCallom založili trio s názvom Air, jednu z nájslávnejších a veľmi dobre kritikmi prijatú avantgardnú jazzovú skupinu 70-tych a 80-tych rokov. Prvý album s názvom Air Song vydali v roku 1975, Henry Threadgill bol autorom všetkým skladieb na albume. Spolu s kapelou Air vydal 13 albumov.

Prestahoval sa do New Yorku, kde sa pokúšal nájst vlastné hudobné vízie, skúmal rôzne zánre a inovatívne spôsoby. Svoju prvú sólovú platnu vydal v roku 1979 s vlastným nonetom v obsadení: Henry Threadgill – alt saxofón, Douglas Ewart – bas klarinet, Joseph Jarman – soprán saxofón, Wallace McMillan – tenor saxofón, Amina Claudine Myers – spev, a štyria basisti, Leonard Jones, Brian Smith, Rufus Reid a Fred Hopkins. Jej názov bol X-75 Volume 1, svojho pokračovania sa však nedočkala. V mäkke jazzu sa začal prejavovať ako novátor čo sa týka inštrumentácie, okrem svojho neobvyklého nonetu aj jeho sextet a septet, v ktorom používal violončelo a dve tuby, čo prinieslo zaujímavé podnety pre jeho ďalšie umelecké smerovanie.

V polovici 90-tych rokov uzavrel zmluvu s vydavateľstvom Columbia, cez ktoré vydal niekoľko zaujímavých albumov. V roku 1994 album Carry the Day, o rok nato Makin´ a Move a v roku 1996 Where´s Your Cup? Jeho hudba sa stala v tomto období ešte viac sofistikovaná a vykrištalizovaná. Ako sideman spolupracoval na albumoch hudobníkov ako Muhal Richard Abrams, Chico Freeman, Roscoe Mitchell, Fran Walton, David Murray, Bill Laswell, Leroy Jenkins, Kip Hanrahan, Billy Bang, Abiodun Oyewole, Douglas Ewart, Jean-Paul Bourelly, Lucky Peterson a ďalší. Doposiaľ vydal dvadsať sólových albumov, od roku 2000 ich vydáva cez vydavateľstvo Pi Recordings, pričom jeho posledným vydaným bol v roku 2012 album Tomorrow Sunny/The Revelry, Spp.

Threadgillove umelecké smerovanie prekračuje štýlové hranice. Zahrňa svet hudby v plnom rozsahu, od ragtimu až po be bop. Jeho primárnym gro je však avantgarda, free jazz a neobvyklé inštrumentácie, ktoré so sebou prinášajú zmes zaujímavých hudobných plôch. Do každého projektu vnáša nenapodobiteľnú skladateľskú osobnosť, ktorá dominuje free jazzu niekoľko desaťročí. Slovenskému publiku sa však ešte nepredstavil.