Howard Johson patrí medzi najlepších hráčov na tubu v oblasti jazzu na svete! Okrem toho je rešpektovaný barytónový saxofonista. Hrá aj na rôzne píšťaly a trúbku. Z veľkej časti je samoukom, čo badať na jeho nekonvenčnom štýle hrania. Počas svojej dlhej kariéry hral s množstvom osobností svetového jazzu: Jack DeJohnette, Charlie. Mingus, Miles Davis, Archie Shepp, … Má projekt s piatimi barytónmi, kde hrajú tri ženy, tuba ensembel a nahral tri sólové albumy ako leader a nespočetne veľa ako sideman. Je to veľmi príjemný a zábavný človek, pútavý rozprávač príbehov z muzikantského života. Vo vyše dvojhodinovom rozhovore, na festivale Inntöne 2013 sme sa dozvedeli zaujímavé veci. Tu je časť z nich.

* Vo Vašej biografii som čítal, že ste už ako dvanásť-trinásťroćný chlapec hrali na barytóne. Je to možné?

 HOWARD JOHNSON: "Prečo by to malo byť nemožné?"

* Neviem si to predstaviť ...

 HJ: "Mal som ho položený na zemi. Nevedel som dopredu, že budem hrať na barytóne. Našiel som ho medzi školskými inśtrumentami. Spýtal som sa učiteľa, že čo to je. On mi povedal že barytón a či chcem na ňom hrať. Tak som začal na ňom hrať. Bol som perkusionista a bubeník. Veľmi mi to nešlo a v kapele ma v podstate nepotreboval. Tak mi povedal, nech si ho zoberiem domov a nech skúsim na ňom hrať. Chcel ma aj uciť, lebo mal v rozvrhu pauzu a nenávidel, keď nič nerobil. Mali sme ale iba dve hodiny, lebo mu potom zmenili rozvrh. Ukázal mi ako sa pracuje s plátkom a dve stupnice. Potom prišli prázdniny. Našiel som si vtedy všetky tóny sám. Napríklad tón Eb som hral takto (ukázal mi hmat podobný hmatu na flaute). Keď som dostal v škole nový Selmer, ućiteľ sa čudoval ako to hrajem. Ukázal mi regulérny hmat, ale ja som si zvykol už na svoj a bol som veľmi rýchly … " (smiech).

* Tak takýto hmat som ešte nevidel.

 HJ: "Možete ho nájsť v starých saxofónových školách. Preto aj niektorí starí saxofonisti tam majú korok, aby sa im neotvárala Eb klapka."

* Ach, takže preto. Vźdy som sa čudoval, prečo to robia ...

 HJ: … (smiech). "No vidíte. Práve preto. Vidíte, niečo sa naučíte. Odkiaľ to ste?"

* Slovensko. Bývalé Československo. Myslím, źe ste u nás už hrali. Bol som na Vašom koncerte v Bratislave, v Redute.

HJ: "Nie, to som nebol ja."

 

* No myslím, že hej ... so Šošokom, Wolfgangom Puschnikom ...

HJ:(smiech), ..."nie to som nebol ja. S Puschnikom som niekoľkokrát hral. Ale nie v Bratislave. Ľudia si myslia, že každý veľký černoch, čo hrá na tube, som ja. John Sass je ešte väčší a ešte viac čierny …. (smiech). To sa mi stáva často. Ľudia mi hovoria, źe som hral super s Lesterom Bowiem, Sam Riversom … Ale to povedzte tým chlapcom, s ktorými si ma pletiete." (smiech).

* Nuž, ale veľmi často a už veľmi dlho sa umiestňujete v top rankingoch časopisu Downbeat.

HJ: " … nuž to si kritici myslia, že súťažím s hráčmi na harmoniku (smiech). Ale hral som v Bratislave s Jackom DeJohnettom.

* Naozaj si na to pamätáte?

HJ: "Ale jasné. Mám dobrú pamäť. Bolo to niekedy okolo 1984-85. Hrali sme aj Jazz Jamboree vo Varšave. Bol to „komunistické“ turné ….(smiech). V tých časoch nás ani v Československu ani v Polsku nemohli platiť v dolároch. Platili nám letenkami, aby sme mohli ísť do Prahy, Milána, ..." (smiech).

* Ako ste dokázali hrať dnes na koncerte pod rozsah nástroja? Nadrozsahové tóny sa dajú zahrať, ale rozširovať rozsah smerom dole?

HJ: "Keď dáte dole plátok a trochu aj bradu, tak to ide nižšie. Po toľkých rokoch už asi viem, kde to presne je, Nie je ani potreba veľmi mäkký plátok. Niečo medzi, ani tvrdý ani mäkký. Hrám už skoro šesťdesiat rokov – teda presne päťdesiat osem rokov."

* Máte nejaké špeciálne cvičenia na nadrozsahové tóny?

HJ: "Čo nazývate nadrozsahové tóny? Máte moje CD Nubia alebo nejaké iné? Tam som používal aj na tube aj na barytóne tóny mimo rozsah. Dnes som hral na barytóne c4. S Pharoahom Sandersom som hral spolu linky v jeho oktáve. Je to pre mňa celkom jednoduché. Niekedy aj zabudnem v akej som oktáve. Potom keď chcem ísť naspäť dole zrazu som v šoku, že ako sa tam dostanem ..." (smiech).

* S Pharoahom Sandersom ste asi dobrí priatelia.

HJ: "Poznáme sa už 50 rokov. Včera v noci sme mali výročie"

* Bol to dôvod, prečo ste dali jeho skladby na svoj album?

HJ: "Nuž keď som žil v Hamburgu a pracoval pre NDR Big Band, mal som jednu kapelu, kvarteto a trio. Jeden pán mal malý klub kde sme hrávali koncerty a páčilo sa mu to. Povedal mi aby som hral v rôznych zostavách, tak som rozširil kapelu a vzal jazzový spev a robil aj Pharoahove sladby. Tak som si utvoril svoj koncept. Vydavateľstvu Verve v New Yorku sa to nepáčilo. Pýtali sa ma, prečo nemám na svojej prvej nahrávke tubu. Ja som odpovedal, že no a čo? Znie to aj tak dobre."

* Hráte už toľké roky a máte iba tri sólové albumy ...

HJ: "Vydavateľstvá sú prihlúple. Pozerajú viac na svoje formuláre ako na hudbu. Poviem Vám čo sa stalo. Keď vyšlo CD Arrival bol som v Londýne. Prvýkrát boli moje CD v megastore Virgin. Oh, to bolo fajn to vidieť. Bol som už asi 50-ročný. Chlapík čo stál za pultom ma spoznal a bol z toho veľmi vzrušený. Začal ma púšťať a za tu chvíľu ćo som tam bol predal asi osem kusov. Kupovali to ľudia, ktorí nevedeli kto som a nezaujímalo ich, že nehrám tubu. Jednoducjo sa im to páćilo. To mi len potvrdzuje, že mám pravdu a Verve nie. Dodnes hrávame ten repertoár. Ľudia dostali odkaz."

* Pokladáte sa v prvom rade za saxofonistu alebo tubistu?

Pán Johson mi miesto odpovede začal hrať na píšťalu a vysvetloval mi, že je to nástroj bez dynamiky. Tóny sa nedajú hrať hlasnejśie alebo tichšie. Je to zaujímavý zvuk aj do štúdia.

* Hrávate radšej so staršími alebo mladšími hudobníkmi?

HJ: "Každý kto vie hrať, vie hrať. Ja som bol schopný hrať, keď som mal 16-17 rokov. Nehovoril som si vtedy že nestojím za nič. Bol som tým, čím som bol schopný byť"

* Baví Vás ešte cestovať?

HJ: "Ale áno. Nerobím veci, čo ma nebavia. Bol som dávnejšie v Pekingu, Šangaji a na okolí s Georgom Gruntzom. Ten zomrel teraz v decembri. Publikum čo v živote nepočulo Big Band a nevedeli kto to je Armstrong prijalo našu hudbu veľmi pozitívne. Bol to nápad vlády aby ľudia dostali takéto informácie a neboli pozadu oproti svetu. Jazz bol vtedy zakázaný. Bolo vtedy možné, že tam bude problematické publikum a prípadné represie, ale nestalo sa tak. Chceli aby prišli napríklad moderní tanečníci z Ukrainy a podobné novoty. Ľudia vstávali na našich koncertoch zo stolićiek a tlieskali. Má to tak byť, hudba ich chytala za srdce."

* Viete približne na koľkých albumoch, resp. nahrávkach ste participovali?

HJ: "Nie, neviem. Nie je šanca. Nikto to nevie."

* Viem, že tú historku s Mingusom ste častokrát rozprávali, ale je zábavná. Mohli by ste ju povedať pre čitateľov skjazz.sk ešte raz?

HJ: "Mingus práve nahral album Mingus and Modery. Chcel túto hudbu prezentovať v New Yorku. Mal v pláne zobrať tubistu z Kalifornie Red Callendera, ten mal však záväzky v štúdiu v Los Angeles. Calledneder bol prvý učiteľ Mingusa na kontrabas. Potom ho dal do rúk klasickému učiteľovi basy. Mingus bol tak rýchly. Čiže boli priatelia. Ale Red nemohol hrať ten gig vo Five Spot a neskôr v Birdlande. Mingus nevedel koho má angažovať. V tú noc som šiel s mojou tubou do klubu Five Spot. Nemal som žiadne peniaze, snažil som sa schovať a byť nenápadný. Boli tam taký bratia biletári a tí na mňa pozerali, či ma vyhodia alebo nie. Klavirista Jackie Byard, môj kamarát, povedal Mingusovi, že tam vzadu sedí tubista a vie aj niečo zahrať. Mingus volal svoju kapelu Jazz Workshop, čo mu umožňovalo robiť na pódiu v podstate hocičo. Zastavoval napríklad uprostred skladby a kričal na rytmiku, že hrá zle. Všetko čo povedal na pódiu, hovoril do mikrofónu. Čiže aj na mňa zakričal a povedal Jackiemu, či myslí to dieťa tam vzadu. Mal som vtedy okolo 22 rokov, ale každý si myslel, že som teenager. Mingus na mňa zreval a spýtal sa zas Jackieho či viem hrať. Jackie samozrejme nevedel ako hrám, ale povedal že vcelku dobre. Potom sa ho spýtal, či hrám pozadu ako všetci tubisti. Vtedy sa mi rozklepali nohy. Pozeral na mňa a spýtal sa aké hrám skladby. Bol som zneistený tou otázkou, lebo som bol newyorkský hudobník a hral som tie skladby, ktoré bolo treba hrať. Aj keď som bol mladý a pomerne krátko v meste, Potom neskôr som si uvedomil, že Mingus si asi myslel, ze viem možno nejaké dve skladby a to je vśetko. Tak som mu odpovedal, že aké chcete počuť? Vtedy publikum zahučalo a Mingus mi hovorí: “Ou, tak ty si teda zlý týpek, poď hore a vyskúšame ťa.“ To som si vtedy nadával. Že čo som to povedal. Najprv sme hrali nejaké blues, medium tempo a niekde som použil double timeové pasáže. To ho prekvapilo, ale neveril, že by som vedel dať rýchle tempo. Spýtal sa, či viem hrať Cherokee. Zahrali sme to a ja som ten gig dostal. Hrali sme potom v Birdlande s kvartetom Johna Coltranea a bol tam aj komik Flip Wilson. Je to ten príbeh, ktorý ste mali na mysli?"

* Áno. Ďakujem.

HJ: "No vidíte, máte to aj s nejakými podrobnosťami"