Pod jeho taktovkou sa formovalo mnoho jazzových hudobníkov. Zaslúžil sa o rozvoj pedagogickej činnosti v oblasti jazzu a populárnej hudby, založil Big Band Bratislavského Konzervatória. Pripomíname si 90-te výročie narodenia pedagóga, skladateľa, aranžéra a pozaunistu Bohumila Trnečku.
Bohumil Trnečka sa narodil 21. marca 1924 v Brne. Štúdium pozauny a kompozície absolvoval na konzervatóriu v Brne v rokoch 1945-1951, neskôr na VŠMU v Bratislave, kde svoje štúdium ukončil v treťom ročníku štúdia v roku 1954. Už počas študentských čias mal veľmi blízko k väčším zoskupeniam, v roku 1947 bol členom Orchestra Gustava Broma. Po presťahovaní sa do Bratislavy sa v roku 1949 stal členom Tanečného orchestra bratislavských vysokoškolákov, rovnako bol aj jedným zo zakladajúcich členov Slovenskej filharmónie. Stal sa vedúcim skupiny pozaunistom, na tomto poste pôsobil až do roku 1970, ale hráčom vo filharmónii bol až do roku 1987. Začiatkom 50-tych rokov začína pôsobiť aj ako pedagóg pozauny na bratislavskom Konzervatóriu. Ďalšie ponuky ho privádzajú aj k orchestru Jána Siváčka, Dixielandu Siloša Pohánku a Tanečného orchestra Juraja Berczellera. Popri hraní a pedagogickej činnosti sa u neho prejavil záujem aj v kompozícii. V roku 1965 Pohánkov ansámbel interpretuje na Medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe jeho Jazzovú suitu a Melodrámu pre jazzový orchester a recitátora Black and White.
Okrem kompovania jazzu sa postupne začal venovať aj ľahších populárnym žánrom, písal skladby pre spevákov a speváčky ako Helena Blehárová, Dušan Grúň, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, … Najvýznamnejším medzníkom v jeho kariére bol však rok 1982. Založil Big Band Bratislavského Konzervatória, stal sa jeho umeleckým vedúcim a dirigentom. Bol rodiskom mnohých dnes profesionálnych hudobníkov ako napríklad: Anton Popovič, Matúš Jakabčic, Pavol Kvassay, Juraj Griglák, Juraj Kalász, Juraj Bartoš, Emil Frátrik, Marcel Buntaj, Ľubor „Umelec“ Priehradník, Ľuboš Šrámek, Ondrej Juraší a ďalší. Od začiatkov svojho pôsobenia žal jeden úspech za druhým, v roku 1986 získal 1. Cenu v kategórii moderného jazzu na Slovenskom jazzovom festivale v Žiline a vystúpil na Bratislavských jazzových dňoch, na ktorých vystupoval aj v rokoch 1987, 1989, 1990, 1992 . V roku 1987 na Československom jazzovom festivale v Karlových Varoch získal cenu Objav festivalu a diplom medzinárodnej poroty za výchovu jazzového dorastu. V rámci big bandu vzniklo aj Vokálne sexteto zostavené zo študentov konzervatória, ktoré získalo tretiu cenu na festivale v Žiline v roku 1990. Big Band vystupoval aj za hranicami - v roku 1991 vystúpil na 4. ročníku Kredi Genclík festivale v Istanbule a na Concours Europeen de Big Band de Jazz „Michel Legrand“ v Le Harve vo Francúzsku.
V roku 1994 dostal Bohumil Trnečka cenu za celoživotné dielo v oblasti jazzu. Ako skladateľ má na svojom konte skladby pre rôzne obsadenia, pre orchester diela ako Jazzová suita, Malý nápad, Každý deň, Kroky, skladbu Balada pre klarinet, trúbku, trombón a orchester, Fantáziu pre štyri lesné rohy a orchester, ďalej rôzne skladby pre dychové nástroje a aj dva muzikály, Nebeskí jazdci a Čarokrásna pani majstrová.
Bohumil Trnečka zomrel vo veku 85 rokov, 30. apríla 2009. Počas svojho života sa zaslúžil o odborný rast celej výnimočnej generácie jazzových hudobníkov, pričinil sa o mnohé pedagogické inovácie, zaviedol predmet ako aranžovanie a komponovanie populárnej hudby a jazzu. Vo svojej tvorbe sa orientoval predovšetkým na swing, populárnu hudbu so sprievodom veľkého orchestra a okrajovo aj na vážnu hudbu.
