Svetoznámy hudobník, s typickými hrubými čiernymi okuliarmi, posúvajúci konvenčné hranice nástroja, ktorý aj v pokročilom veku úspešne vystupoval na jazzových pódiách oslavuje už svoje 92. narodeniny. Hráč na ústnu harmoniku, gitaru a akordeón - Jean Baptiste „Toots“ Thielemans.
Narodil sa 29. apríla 1922 v Bruseli v Belgicku. Keď mal tri roky začal hrať na akordeóne, neskôr ovplyvnený najmä gypsy jazzom Django Reinhardta začal hrať na gitare. Až keď mal sedemnásť rokov objavil svoj primárny nástroj, ktorým bola ústna harmonika. Koncom 40-tych rokov sa začal objavovať na jam sessions v rôznych európskych kluboch. Osvojoval si jazyk be-bopu, na festivale Paris Jazz Festival v roku 1949 si zahral s Charlie Parkerom, Sidney Bechetom, Miles Davisom a ďalšími. V rovnakom roku ako gitarista absolvoval európske turné s Benny Goodman Sextetom. S tenor saxofonistom Zoot Simsom prvýkrát zažil prácu v nahrávacom štúdiu. V roku 1951 sa stal členom kapely pesničkára Bobbejaan Schoepna. O rok nato sa sťahoval bližšie ku koreňom jazzu, v Amerike bol členom Charlie Parkers All Star´s, spolupracoval s Miles Davisom a speváčkou Dinah Washington. Členom kvinteta George Shearinga bol od roku 1952. Po jeho boku vystupoval 7 rokov predovšetkým ako gitarista, ale začal sa prejavovať aj ako hráč na ústnu harmoniku. Svoj prvý sólový album Sound vydal v roku 1955. Na albume sa už prezentoval predovšetkým ako hráč na ústnu harmoniku a napísal aj niekoľko skladieb. Ďalšími jeho albumami boli Time Out For Tools (1958), Man Bites Harmonica! (1958). Známy jazzový štandard Bluesette, ktorým zažiaril v hre unisono gitary a ústnej harmoniky prvýkrát nahral v roku 1962. Skladba bola doplnená textom od Norman Gimbela a stala sa celosvetovým hitom.
Počas svojej ďalšej kariéry bola jeho hra na ústnej harmonike okrem nosičov jazzových CD aj objektom rôznych televíznych reklám a filmov ako Midnight Cowboy, Cinderella Liberty, Sugarland Express a veľa ďalších. V 80-tych rokoch sa stal členom zoskupenia basgitaristu Jaca Pastoria World of Mouth Big Band. V roku 1983 sa objavil na albume Billy Joe - An Innocent Man. Začiatkom 90-tych rokov sa v jeho hudbe objavili prvky world music. Vydal album ochutený francúzskou hudbou s názvom Chez Toots (1998). Objavila sa na ňom skladba Les moulins de mon coeur , ktorú naspieval Johnny Mathis.
V rodnom Belgicku sa stal hudobnou ikonou - v roku 2001 ho Kráľ Albert II. pasoval do šľachtického rodu za baróna, v roku 2005 získal titul Najlepší Belgičan a v roku 2013 si v nemeckom Hamburgu prevzal Cenu Echo za celoživotné dielo. Jedným z posledných albumov, ktoré vydal boli Toots Thielemans & Kenny Werner (2001), One More for the Road (2006) a v roku 2012 vyšiel dvoj-album Yesterday and Today mapujúce jeho hru v rozmedzí rokov 1946 až do 2001. 12. marca 2014 zrušil svoje koncertné vystúpenia a ohlásil koniec svojej hudobnej kariéry.
Ako líder vydal vyše dvadsiatku albumov, ako sideman sa objavil po boku Bill Evansa na albume Affinity (1979), s Dizzy Gillespieom na Digital at Montreux (1980), s Urbie Greenom na albume The Fox (1976) a Oscar Petersonom na živej nahrávke Live at the North Sea Jazz Festival (1980). Ako virtuózny hráč na ústnu harmoniku a gitarista ovládal viacero štýlov jazzu. Mal rád klasický swing, be bop, hard bop, ale zavítal aj na mnohé modernejšie cesty world music, fusion a ďalšie moderné štýly jazzu. Na Slovensku sa predstavil v roku 1982 na festivale Bratislavské jazzové dni ako vôbec prvý hudobník medzinárodného formátu.
