Jeho výrazný zvonivý tón je medzi kritikmi označovaný za jeden z najlepších na svete! Do povedomia sa dostal vďaka spolupráci s Miles Davisom a Davidom Sanbornom. Spolupracoval s väčšinou popredných jazzových hudobníkov. Americký multiinštrumentalista, predovšetkým basgitarista, bas klarinetista, skladateľ a producent Marcus Miller onedlho oslávi svoje 55. narodeniny.
Marcus Miller sa narodil 14. júna 1959 v Brooklyne v New Yorku, vyrastal však neďaleko Jamajky. Už v mladom veku dokázal hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch. Jeho otec, zbormajster a organista mal na Marcusa od začiatkov silný hudobný vplyv. Začínal s klavírom, klarinetom, saxofónom, lenže ako Marcus tvrdil, chcel hrať soulovú hudbu. Rozhodol sa venovať hre na basgitare. A ešte predtým, ako začať jazdiť na aute, bol jedným z členov new yorského klubového diania. Jedno z prvých angažmán si odkrútil po boku Dave Grusina, Earla Klugha, Grover Washingtona, Chaka Khan a Boba Jamesa.
Začiatkom 80-tych rokov na svojej hudobnej ceste stretol dve významné osobnosti. Prvým bol saxofonista David Sanborn, s ktorým spolupracoval vyše dvadsať rokov na 15-tich albumoch. Na prvom albume, kde sa objavil bol Hideaway (1980), na ďalšom Voyeur (1981) Marcus napísal skladbu All I Need is You, za ktorú dostal Sanborn Grammy za inštrumentálny výkon. V roku 1981 sa stretol so svojím hudobným mentorom, ktorým bol Miles Davis. Spoluparcoval už na fusion albume Man with the Horn (1981), následne na albume We Want Miles (1982), kde
sa nachádza skladba Jean Pierre, ktorú zvykne Miller uvádzať na svojich koncertoch.
Svoj prvý sólový počin, R&B funkovo-jazzový album Suddenly (1993) vydal vo veľkom štýle. Je autorom všetkých skladieb, basgitaristom, spevákom a producentom spolu s Rayom Bardanim a Michaelom Colinom, ktorí predtým spolupracovali s Davidom Sanbornom. Ako producent, basgitarista, skladateľ a aranžér takmer všetkých skladieb sa Miller predstavil na významnom albume Miles Davisa Tutu (1986). Miller vydal aj ďalšie sólové albumy, v poradí druhý Marcus Miller (1984), Music from Siesta (1987), The Sun Don´t Lie (1993) a Tales (1994). Ako producent spolupracoval aj so soulovým spevákom Lutherom Vandrossom na skoro 30-tke albumov. Za skladbu Power of Love/Love Power (1993) získal svoju prvú Grammy v kategórii R&B pieseň. Okrem produkovania a aktívneho hrania sa začal venovať aj písaniu filmovej hudby. Doposiaľ napísal hudbu k vyše dvadsiatke filmov, poslednému v roku 2009 k americkému thrilleru Obsessed.
Začiatok nového milénia bol pre Millera obzvlášť výnimočný. Za jeho jazz fusion album M² (2001) dostal svoje druhé ocenenie Grammy v roku 2002 za najlepší moderný jazzový album. Vydal aj ďalších niekoľko sóloviek, album The Ozell Tapes: The Official Bootleg (2002), s ktorým sa predstavil v roku 2003 prvýkrát na Slovensku na Bratislavských jazzových dňoch. Medzi jeho ďalšie albumy patria Dreyfus Night in Paris (2004) nahraný však v roku 1994, album Silver Rain (2005), Power-Essential of Marcus (2006), Free (2007), Marcus (2008). Podľa vzoru gitarových virtuózov sa v roku 2008 zrodila spolupráca troch basgitaristov - Victor Wooten, Stanley Clarke a Marcus Miller spolu nahrali v zoskupení SMV album Thunder (2008), s ktorým sa predstavili v rovnakom roku aj na našom najväčšom jazzovom festivale. Ako poctu Miles Davisovi v rámci výstavy We Want Miles v parížskom hudobnom centre Cité de la Musique predstavil svoj projekt a rovnako vydal album a DVD Tutu Revisited (2011). V rovnakom roku vydal aj album s filharmonickým orchestrom A Night in Monte Carlo. Následne však v jeho živote nastal zlom, znovuzrodenie, na ktoré sa dlhšiu dobu pripravoval. Album Renaissance (2012) nahral s novou kapelou, mladými hudobníkmi z New Yorku s novými inšpiráciami,
novým zvukom a feelingom. S omladenou kapelou sa predstavil na Jarných Bratislavských jazzových dňoch v roku 2012.
Marcus Miller sa ako basgitarista, producent, skladateľ a aranžér zaslúžil o vznik nespočetného množstva albumov rôznych štýlov. Je nadžánrový, orientuje sa v sfére moderného jazzu, R&B, soulu, funku, fusion, hip hopu a v neposlednom rade aj v oblasti filmovej hudby. Svojou vycibrenou slapovou technikou, timingom a feelingom je vzorom mnohých mladých basgitaristov. Svojou energickou hudbou však zaujme aj nejazzových poslucháčov.
