Pozoruhodné úspechy zaznamenáva ešte pozoruhodnejší talent jazzovej gitary Andreas Varady. 16-ročný rodák zo Slovenska, pochádzajúci z rómskej maďarskej rodiny žije od svojich 9 rokov v Írsku, kde dostal príležitosť naplno realizovať svoje hudobné vlohy. Tie v ňom objavil otec Ondrej "Bandi" Varady. Svojho syna vedie od 4 rokov k hre na gitaru a zároveň dozerá na správne zaobchádzanie s neobyčajným talentom, ktoré dostalo do vienka jeho zázračné dieťa. Veď Andreas dokázal v útlom veku absorbovať neobyčajnú techniku a výraz gitaristov Djanga Reinhardta, Wesa Montgomeryho a Georga Bensona. A pokiaľ spomeniem len spoluprácu s gitarovými velikánmi ako Martin Taylor, Frank Vignola, Andreas Oberg, Tommy Emanuel a George Benson, je jasné, že Andreas to má vo svojej budúcej kariére namierené k tým najvyšším métam. Po debudovom albume Questions (2010), ktorý nahral v spoločne s írskym bubeníkom Davidom Lyttleom už stačilo málo, aby si ho všimla jazzová a producentská legenda Quincy Jones. Podpisom zmluvy s vydavateľstvom Verve Records na jeseň minulého roku sa Andreasovi úplne otvorili dvere svetového jazzu.

Festival Jazz Fest Wien 2014 uviedol v nedeľu večer dvojkoncert tria islandského klaviristu Arni Karlssona, po ktorom nasledovalo vystúpenie tria Andreasa Varadyho. To, že Andreasov talent nie je nijaká náhoda potvrdzuje aj zloženie jeho tria. Na bicie hral totiž jeho 12-ročný (!) brat Adrian a na basgitare ich otec Bandi. V tomto zložení sa predstavili aj na Montreux Jazz Festivale 2013, takže o spoločnej súhre nemohlo byť žiadnych pochýb.

Koncert otvorili Andreasovou kompozíciou z albumu Questions - A day i New York. Krásny mäkký tón gitary Benedetto Bambino (Andreasov podpisový model) a zároveň svieža melodika, akoby vystrihnutá z Bensonovho albumu Breezin´ v symbióze s brilantnou technikou a absolútne zrelým výrazom, spôsobili údiv viedenského publika. O to väčší, že brat Adrian sa za bicími strácal iba svojim vzrastom, rozhodne nie hráčskymi schopnosťami. V ďalšej skladbe Quincyology predviedol Andreas posun svojho kompozičného i hráčskeho rukopisu. V harmóniach bolo cítiť modernosť súčasného jazzu a v technickom výraze vplyv ďalšieho súčasného gitarového giganta Jonathana Kreisberga. V štandarde Donna Lee (Charlie Parker) sa excelentným sólom na bicie predstavil mladučký Adrian, ktorý počas koncertu s prehľadom zvádal široký žánrový záber od be bopu cez funk, groove až po jemnú hru metličkami.

V nádhernej balade Too close, venovanej priateľovi, ktorý nedávno opustil tento svet, ukázal Andeas neobyčajný cit pre prácu s harmóniou. Podobne aj v zvukomalebnom intre skladby Sunlight, v ktorej dostal priestor na basgitarové sólo Bandi Varady. Gradujúce vystúpenie trio zavŕšilo sklabou Come Together (The Beates), nachádzajúcej sa aj na EP-čku, ktoré je ochutnávkou Andreasovho abumu vychádzajúcemu pod hlavičkou Verve Records začiatkom augusta tohto roku.

Nadšené viedenské publikum si vyžiadalo prídavok v podobe Coltraneovej Giant Steps.

Neobyčajný polyrytmický groove bol skvelým podkladom pre Andreasovu gitarovú ekvilibristiku a vzájomnú energiu, ktorú trio plnými priehršťami odovzdávalo divákom.

Krásny bol pohľad na otca Bandiho, z jeho očí bolo cítiť úprimnú radosť zo sprevádzania svojich dvoch výnimočných synov.