Hráč na klávesových nástrojov Craig Taborn (1970) sa etabloval ako „všestranný“ partner: nestratil sa v experimentátorských spletitostiach mnohopočetných akustických ansámblov Roscoe Mitchella či Evana Parkera, gitaristovi Davidovi Tornovi pomáhal „stavať“ povestné hlukové steny, v kvartete saxofonistu Chrisa Pottera premiešaval jazzovú tradíciu s prímesami post-bopu i groovov. Pod krídlami mníchovského vydavateľstva ECM sa Taborn na prahu svojej štyridsiatky predstavil ako člen kapiel Snakeoil saxofonistu Tima Berneho a kvarteta kontrabasistu Michaela Formaneka, ale najmä dvojicou vlastných nahrávok – sólovej Avenging Angel (2012) a triovej Chants (2013) s kontrabasistom Thomasom Morganom a bubeníkom Geraldom Cleaverom.

Americký hudobník nedávno získal prestížne ocenenie Klavirista roka 2014 Asociácie jazzových novinárov (Jazz Journalists Association) a už druhý rok je na cestách spolu s kontrabasistom Davom Hollandom a jeho elektrickým projektom PRISM, s ktorým sme ho zastihli na festivale Jazz Goes To Town 2013 v Hradci Králové.

 

 

* Pohybujete sa na hraniciach improvizácie s kompozíciou. Vychádza váš kompozičný jazyk z nejakých pravidiel?

 

CRAIG TABORN: "Snažím sa o to, aby moja hudba nemala jasné pravidlá ani zabehané mustry, hoci predsa by som našiel špecifické znaky, ktoré ju charakterizujú. Napríklad upriamovanie pozornosti na stručné „jednotky“ (units). Každá z mojich skladieb je vlastne samostatnou hrou vo vymedzenom priestore, akýmsi preskúmavaním možností jeho zasadením do kontextu. Pre rozvoj kreativity treba vždy vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky. Isté pravidlá si však v každej skladbe vytýčiť musím, predovšetkým v rámci improvizačného priestoru, aby čo najlepšie fungovalo vyváženie jednotlivých zložiek. Čosi podobné už dávnejšie spomínal vo svojej Hudobnej poetike Igor Stravinskij: pokiaľ chceš vytvoriť čosi nové a nezvyčajné, musíš začať konvenčným vybudovaním stien so zachovaním zákonitostí statiky. Až potom môžeš nadstavovať. Čím ďalej si to vo svojej tvorbe uvedomujem a vnímam nie ako podriadenosť pravidlám, ale ako možnosť zachovania si v ich rámci si voľnosti a slobody."

 

* Na triovom albume Chants ma zaujali strojovo repetitívne štruktúry, akési pulzujúce „ligetiovské“ kontinuum, raz strojovo presné, inokedy prechádzajúce do asymetrických rubát ...

 

CT: "Vďaka menším celkom (spomínané „units“) nestrácam prehľad o dianí v rámci kapely. Okrem toho, že sa s nimi v reálnom čase pracuje naozaj jednoduchšie, poskytujú mi väčšiu variabilitu; namiesto „makra“, ktoré sa stalo akýmsi symbolom súčasnej doby, sa snažím nahliadať na hudbu v rámci jej mikroštruktúr. Zdá sa mi to logickejšie a omnoho viac ma potom baví, keď vytváram z malého a bezvýznamného čosi väčšie a zmysluplnejšie."

 

* Svojim postmoderným prístupom sa v tomto približujete ku klasickej hudbe.

 

CT: "Inšpirujem sa mnohými, zväčša mimoeurópskymi vplyvmi. V rámci repetitívnosti by som skôr uviedol afroamerických pionierov detroitského minimal techna či punkrockovú dravosť, z ktorej som si do svojej hudby vzal mnoho. Nazdávam sa, že od európskej hudby sa odlišujem práve estetikou, hoci nepopieram, že ma výrazne ovplyvnila napríklad tvorba Györgya Ligetiho."

 

* Zaujímavé je, že trio Taborn – Morgan – Cleaver sa sformovalo popri Tomaszovi Stańkovi.

 

CT: "Áno, hrávali sme v tejto konštelácii ako Tomasz Stańko Quartet, hoci na jeho americkom albume Wisława sa už za klavírom objavil David Virelles. Thomas i Gerald sú fantastickí hudobníci. S Geraldom som sa spoznal ešte počas štúdií, keď sme založili Tracey Science Quartet. Potom sa naše cesty striedavo rozdeľovali a stretali a som nesmierne rád, že neodmietol pozvanie do môjho tria."

 

* Vaše predchádzajúce projekty vychádzali na malých nezávislých labeloch ako DIW Records či Thirsty Ear. Aký bol prechod pod krídla prestížneho vydavateľstva ECM?

 

CT: "ECM má samozrejme množstvo výhod, napríklad vynikajúce promo či lepšiu dostupnosť albumov, hoci ani moje staršie projekty na Thirsty Ear nezapadli prachom. Napríklad Junk Magic, ktorý som aj produkoval, dnes zoženiete len veľmi ťažko, pretože sa vypredal. Spolupráca s Manfredom Eicherom funguje na tej najvyššej úrovni, od prvotnej komunikácie po hľadanie kompromisu. Samozrejme, Manfred má o zvuku i celkovej estetike nahrávky vlastnú predstavu, záleží na tom, v ktorom bode sa dokážete stretnúť."

 

* Nakoľko ste museli pri ňom okresávať vaše predstavy?

 

CT: "Pri sólovom albume neboli žiadne problémy, bolo to naozaj jednoduché: sadol som za klavír a Manfred zachytil moje improvizácie. Väčšou výzvou už bola triová nahrávka, keďže sme predtým absolvovali päť koncertných šnúr a počas vystúpení sa štruktúry skladieb neúmerne naťahovali. Kvôli albumu sme ich museli skrátiť a hľadať nové cesty. Štúdiová práca bola odlišná od pódiovej, museli sme si na seba opäť zvykať, trochu viac kontrolovať priestor a ustriehnuť proporčnosť. Manfred ako producent do procesu vstupoval, hoci vždy podnetne. Stal sa akoby spoluautorom nahrávky. Všetko, čo produkuje, nesmierne poznamenáva. Vždy je ho tam cítiť, podobne ako napríklad Briana Ena. Títo ľudia vytvorili osobitý zvukový svet s vlastnou estetikou, ktorou ovplyvňujú veci okolo seba. Napriek tomu ostávajú ich nahrávky hybridnými, pretože netrvajú na svojej pravde a ich pohľad sa tak stretáva s vašim. Aj v tom sú pre mňa nahrávky ECM výnimočnými."

 

* V poslednej dobe sa v rámci vlastných projektov objavujete čoraz častejšie za akustickým klavírom. Nakoľko odlišný je váš prístup k tomuto nástroju v porovnaní s rozličnými „mašinkami“, ktoré tiež hojne využívate?

 

CT: "Je to obrovský rozdiel a k obom týmto svetom pristupujem úplne odlišne, hoci som s nimi začal v rovnakom čase ako 12-ročný. V tej dobe som dostal od rodičov Minimoog a bolo to pre mňa ako zjavenie. Zrejme preto som už od detstva vnímal akustický klavír i elektronické klávesové nástroje ako paralelné možnosti. V istom zmysle to súvisí už s prvým fyzickým kontaktom – pri elektronických nástrojoch začínam krútením gombíkov, pričom keď sadnem za klavír, zdvihnem veko a dotknem sa klaviatúry. Na turné s Davom Hollandom využívam predovšetkým Rhodes piano, pri ktorom nemám pocit elektronického nástroja. Vnímam ho ako čosi medzi týmito dvoma svetmi, pretože jeho rozhranie je omnoho prirodzenejšie, ako pri počítačovo riadených elektronických nástrojoch. Klavír je dokonalým nástrojom a všetky elektronické záležitosti sú len generátormi zvuku. Práve v tom je najväčší rozdiel."

 

* Všimol som si, že máte záľubu v starších modeloch Rhodes...

 

CT: "Milujem ich vintage zvuk i dizajn. Moja záľuba v elektronike sa vôbec spája so zvláštnymi zvukmi, miestami až hlukovým chaosom, čo badať na mojich predchádzajúcich projektoch ako Junk Magic či na hosťovaniach u Dave Douglasa, Evana Parkera, Davida Torna, Tima Berneho ... Digitálne nástroje majú v sebe množstvo vecí zakódovaných, ktoré prostredníctvom rozhrania len jednoducho spustíte. Neponúkajú priestor na hľadanie možností a už vôbec nedávajú žiadnu spätnú reakciu. Neprekvapia vás, pretože zahrajú len to, čo ste do nich vy alebo niekto iný vložili. Práve toto mi na „mašinkách“ prekáža. Pokiaľ sa človek ocitne v krízovej situácii, napríklad opustený na púšti, vplyvom pudu sebazáchovy urobí všetko pre svoje prežitie. Stroje danú pudovosť nemajú, preto nie sú najlepšími partnermi ani na hudobný dialóg. Sú príliš dokonalé a mňa k výraznejšej aktivite dokáže nabudiť práve technická nedokonalosť. Kvôli tomu vyhľadávam Rhodes, keďže ma núti premýšľať a ostať tvorivým. Nedegenerujem."

 

* V rámci svojej tvorby sa nevyhýbate ani ambientu či technu. Prečo sú vaše projekty natoľko rôznorodé?

 

CT: "Máte pravdu, môj apetít je značne rozmanitý a zrejme pôsobím ako všežravec. (Smiech.) Fascinuje ma hluk v rámci istého kontextu a veci postavené oproti sebe. Milujem sólové hranie ako aj interakciu spoluhráčov. Je úžasné plachtiť sám uprostred veľkého jazera, keď ste však na mori na väčšej lodi s partiou síce odlišných, ale pritom spriaznených ľudí, je to úplne iný spôsob zážitku. Zrejme nie som jazzovým hudobníkom v tradičnom slova zmysle, keďže som vyznávačom elektroniky a obdivujem DJ-ov experimentujúcich s farbou či zvukom. Toto všetko prepájam spolu s jazzom do hudby, ktorá sa páči predovšetkým mne samému."

 

* Akustický album Chants mal slušnú odozvu – plánujete turné s triom?

 

CT: "Momentálne som vyťažený ďalšími projektmi a na turné sa zrejme nedostaneme. Množstvo ponúk máme s Davom Hollandom, okrem toho chystám nový elektrický projekt, kde vymením klavír za Farfisu a ďalšie analógové klávesy. Budú tam elektronické bicie i kontrabas, ale bližšie to nedokážem popísať. Čosi ako psychedelická garážová kapela zo 60. rokov, proste úplné šialenstvo. Teším sa na to, pretože to bude poriadne „dirty“." (Smiech.)