Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie (11.-24.9.2014) v tomto roku oslavuje 15. výročie od svojho vzniku. Tak ako po každý rok, organizátori festivalu pripravujú pre divákov vzorku z najzaujímavejšieho diania na domácej i zahraničnej scéne v oblasti vážnej hudby, svoj priestor ale dostávajú aj ansámble z iných žánrov. Veď žánrový prienik súčasnej hudby je v podstate nevyhnutnou súčasťou samotného hudobného progresu. Z ôsmych večerov festivalu Konvergencie patril štvrtý z nich (18.9.) dvom zostavám, pre ktoré je prekračovanie žánrových a štýlových hraníc ich prirodzeným vyjadrovacím jazykom. V príjemnom priestore galérie s výbornou akustikou - Design Factory sa predstavila ako prvá kapela
Living Room in London
Kvinteto vedie rakúsky skladateľ a virtuóz na hang Manu Delago. Hang je špecifický a unikátny perkusívny nástroj (idiofón) vytvorený švajčiarskou firmou PANArt. Manu Delago známy aj ako perkusista od Björk, či Anoushky
Shankar je jeden z mála hráčov na svete, ktorí tento nástroj tvarovo pripomínajúci UFO, ovládajú a využívajú jeho unikátne perkusívne a melodické vlastnosti (vychádzajúce z vlastností steel drums). Výraznou postavou, ktorá vnáša kvintetu jazzový nádych, je bas klarinetista a saxofonista Christoph Pepe Auer. Zostavu dopĺňa sláčikové trio: Ellie Hag – husle, Tom Norris – viola, husle, Gregor Riddell – violončelo (členovia Londýnskeho symfonického orchestra).
Všetci hráči pre tento súbor aj komponujú a zároveň interpretujú diela, ktoré priamo pre nich píšu skladatelia ako Peter Wiegold, Milton Mermikides, David Ibbett. Koncert Living Room in London bol skutočným poslucháčskym zážitkom. Mali sme možnosť počuť komornú hudbu ťažiacu z celých hudobných dejín a pritom aktuálnu a modernú. Postmodernú koláž krásne zjednotenú do organického celku. Kvinteto sa pohrávalo s melodickými i rytmickými motívmi, basové linky bas klarinetu dopĺňali harmónie i kontrapunkt sláčikového tria. Odzneli i ľudové a tradičné nápevy (škótske a indické)
v kontraste s bartókovskou modalitou a atonalitou, Stravinského polyrytmami, ale aj popová melodika Mike Oldfielda, Paul Simona, či Radiohead.
Divákov úplne dostala do varu úprava Toccaty D mol (J.S.Bach), ako aj mimoriadne kreatívne aranžmán Davisovej So What. Po standing ovations prišiel excelentný prídavok Rondo a la Turk (W.A.Mozart), v ktorom všetci hráči okrem kreativity ukázali aj svoje inštrumentálne majstrovstvo. Skutočne výnimočný zážitok!
Drum´n Koto
Po prestávke prišla na pódium ďalšia zaujímavá zostava – francúzske jazzové trio. Jeho lídrom je kanadský kontrabasista Chris Jennings (účinkoval po boku jazzových velikánov ako Lee Konitz, či Dave Liebman). Od
roku 2002 začal v Paríži spolupracovať s hráčmi rozširujúcimi hranice akustického jazzu o netradičné prvky. Album Drum´n Koto je Jenningsov v poradí už ôsmou sólovou nahrávkou. A tak nám festival Konvergencie mohol priniesť možnosť počuť jazzové trio, kde je popri kontrabase a bicích (Patrick Goraguer) hlavným sólovým nástrojom japonský tradičný strunový nástroj Koto (hráčka na Koto – Mieko Miazaki).
Pohodu kapele mierne narušilo neskoré doručenie lídrovho kontrabasu z letiska. Prvé dve skladby odohral na zapožičanom nástroji. Aj po zvukovej stránke sa úvod koncertu niesol v mierne nevyváženej hlasitosti bicích nástrojov. S vlastným kontrabasom sme ale už mohli počuť všetky nuansy, na ktorých Chris Jennings ako líder v tomto triu stavia. Koto je nástroj s tradičnou japonskou melodikou durovej
pentatoniky. Poslucháči zvyknutí na bohaté jazzové harmónie sa teraz museli uspokojiť s jednoduchším, harmonicky statickejším podaním skladieb (Štúdiovú nahrávku dopĺňa ešte svetoznámy fusion gitarista Nguyên Lê). Avšak pre nás neobvyklý zvuk tohto nástroja bol skutočným zvukovým oživením zažitého jazzového tria. Najvýraznejšie vynikli skladby, ktorých témy boli napísané v unisonach kontrabas – koto. V skladbe ovplyvnenej alžírskou ľudovou melodikou bubeník zasadol za perzský tradičný nástroj Santur (obdoba nášho cimbalu). Kombinácia dvoch tradičných nástrojov s polyrytmickým groovom kontrabasu bola úchvatná. Trio Drum´n Koto sa postupne udomácnilo na pódiu a odovzdávalo divákom priehrštia pozitívnej hudobnej energie. V záverečnej obdivuhodne vygradovanej kompozícii pridala Mieko Miyazaki k hre na Koto aj svoj orientálny vokál, ktorý publikum odmenilo burácajúcim aplauzom. Krásnym komorným
prídavkom v kombinácii nástrojom koto-santur-kontrabas sa trio Drum´n Koto s naozaj vydareným večerom festivalu Konvergencie rozlúčilo.
Vďaka patrí organizátorom festivalu, ktorí radosť z hudby šíria aj prostredníctvom možnosti spoznať takéto zaujímavé hudobné zostavy.
