Ako jazzový pioner vstúpil do prúdu jazz-rocku, vymenil klasické husle za elektrické a je vôbec prvým, kto začlenil do svojej hry efekty a elektroniku v kombinácii s huslami. Francúzsky jazzový huslita a skladateľ Jean-Luc Ponty oslavuje svoje 72. narodeniny.
Narodil sa do hudobníckej rodiny 29. septembra 1942 v meste Avranches vo Francúzsku. Jeho otec bol hráčom na husle, učiteľom a riaditeľom hudobnej školy a mama sa venovala hre na klavíri. Ako mladý chlapec sa vydal v šlapajách svojho otca, v piatich sa začal venovať hre na husliach. Kvôli vízii stať sa koncertných huslistom opúšta v trinástich rokoch školu a denne cvičí vyše 6 hodín. V šestnástich rokoch nastúpil na štúdium na Conservatorie National Supérieur de Musique de Paris. Ako mimoriadny talent vyhral po dvoch rokoch ocenenie Premier Prix a okamžite bol angažovaný v popredných symfonických orchestroch. Počas aktívneho účinkovania v orchestri sa začína zaujímať o jazz, ovplyvnený hrou jazzových huslistov Stéphana Grappelliho a Stuffa Smitha. Spočiatku hral jazz na klarinete a tenor saxofóne a až od roku 1962 začína aplikovať svoje jazzové umenie i v hre na husliach. Svoj debut, bebopový album plný jazzových štandardov Jazz Long Playing (Phillips, 1964) nahral s hudobníkmi ako Michel Portal – flauta, Eddy Louiss – klavír, Gilbert Rovese a Guy Pedersen – kontrabas a Daniel Humair – bicie nástroje. Navštívil niekoľko jazzových kempov a začal viesť rôzne triá a kvartetá v Európe, nahrával s Stéphanom Grappellim a Stuffom Smithom a ďalšími. Prvýkrát vycestoval do USA v roku 1967, kde sa zúčastnil workshopu v rámci Monterey Jazz Festivalu. Zbieral cenné skusenosti a budoval si svoje meno, v roku 1969 nahrával s Frankom Zappom a pridal sa k triu Georga Duka. Po návrate do Francúzska si založil free jazzové zoskupenie Jean-Luc Ponty Experience. Po dvoch rokoch sa však vracia do USA, nahráva, vyráža na turné s Mahavishnu Orchestra a vydáva niekoľko sólových albumov. Začiatkom 80-tych rokov zažíva istú krízu, jeho nahrávky začnú znieť veľmi stereotypne a začína hľadať nové inšpirácie v inom zvuku, farbách a nástrojoch. Počnúc albumom Individual Choice (Atlantic, 1983) začal stavať na nových základoch využívajúc elektronické zvuky, sekvencery a ďalšie efekty. V roku 1987 podpísal zmluvu s vydavateľstvom Columbia, pre ktoré vydal albumy The Gift of Time (1987) a Storytelling (1989). O dva roky nato vydal album Tchokola, kde si prizval na spoluprácu na ostinátne hudobné patterny hudobníkov zo západnej Afriky. Do nového milénia vstúpil albumom Life Enigma (JLP, 2001), vydal niekoľko ďalších albumov, napr. Live at Semper Opera (JLP, 2002), The Atacama Experience (Koch, 2007). V roku 2008 obnovil spoluprácu s Frankom Zappom, účinkoval na albume One Shot Deal (Zappa, 2008) a zatiaľ najnovší album je Road Tapes, Venue 2 (Vaulternative Records, 2013).
Ako hudobník a skladateľ sa predstavil na skoro 40-tke svojich albumov, spolupracoval s nahrával s Frankom Zappom, Mahavishnu Orchestra, Stanleym Clarkom, AL Di Meolom, Chickom Coreom, Georgom Dukom a ďalšími. Najčastejšie sa orientuje na hudbu, ktorá má blízko k jazz fusion, moderným smerom, kde sa využívajú efekty a elektronika, ale rovnako dobre využíva aj prvky post bopu a be bopu. Na Slovensku sa predstavil doteraz iba jeden raz - na Bratislavských jazzových dňoch v roku 1993.
