Randolph Denard Ornette Coleman je americký saxofonista a skladateľ. Bol jedným z najväčších inovátorov free jazzu v 60. rokoch a dokonca toto označenie sám etabloval, keď ho použil ako názov pre jeden zo svojich albumov. Coleman zaujal svojou zaujímavou farbou zvuku, pripomínajúcou nárek, ktorá je ľahko rozpoznateľná. V roku 2007 sa mu podarilo získať Pulitzerovú cenu za album Sound Grammar. Ornette Coleman slávi úctyhodných 85 rokov!
Narodil sa 9. marca 1930 v meste Forth Worth v štáte Texas, kde aj vyrastal celé detstvo. Stredoškolské štúdium absolvoval na I.M. Terrell High School. Počas štúdia pôsobil v školskej kapele, kým nebol vyhodený pre improvizáciu počas hrania skladby The Washington Post (populárny pochod v Amerike skomponovaný John Philip Sousaom). Neskôr sa začína venovať tenor saxofónu a žánrom ako R&B a bebop. Spolu so spolužiakmi Prince Lashaom a Charles Moffettom si založil skupinu Jam Jivers. Coleman sa chcel presadiť aj mimo rodného mesta, preto sa pripojil k Silias Greenovi z New Orleans a jeho show v stane, s ktorou jazdieval po štátoch. Po show v Baton Rouge bol napadnutý a jeho saxofon zničený. Od tohto incidentu prešiel na altový, ktorý sa stal jeho primárnym spoločníkom. Neskôr sa pridal k skupine Pee Wee Craytona a spolu s nimi odchádza do Los Angeles.
Už od začiatku svojej kariéry bol herný štýl Colemana odlišný od ostatných. Kvôli jeho unikátnemu uchopeniu harmónie a spôsobu hry mnoho hudobníkov z Los Angeles tvrdilo, že hrá falošne. Coleman mal problém nájsť podobne zmýšľajúcich hudobníkov, medzi jeho prvých podporovateľov a dobrých spoluhráčov patril klavirista Paul Bley. V roku 1958 viedol prvú nahrávaciu session pod značkou Contemporary. Jej výsledkom sú dva albumy Something Else!!! a The Music of Ornette Coleman. V nasledujúcom roku vydáva album The Shape of Jazz to Come, ktorý bol mnohými kritikmi označený ako prelomový vo vývoji jazzovej avantgardy. Nepochybne tento album bol unikátny, ale nie každý hudobník a kritik ho videl pozitívne. Pre niektorých to bola hodená rukavica, iný to považovali za geniálny počin. V 60. rokoch nahral Free Jazz: A Collective Improvisation, v spolupráci s dvoma kvartetami. Na albume sa objavujú mená ako Cherry a Freddie Hubbardovi, Eric Dolphy, Charlie Haden, Scott LaFaro, Billy Higgins a John Blackwell. Skladba Free Jazz ma dĺžku trvania 37 minút, čo je dodnes najdlhšia jazzová nahrávka. Prelínajúce sa voľné jazzové improvizácie, niekedy aj v plnom zvukovom obsadení celého oktetu, boli nekonvenčné a vytvárali miestami veľmi zaujímavé plochy a disonancie. Tento album je Colemanov najkontroverznejší a vyslúžil mu označenie inovátora jazzu. Neskôr sa free jazz vďaka vzrastajúcej popularite osamostatnil ako nový žáner. V nasledujúcej dekáde experimentuje s elektrickými nástrojmi v spojitosti s rockovými a funkovými rytmami. Ide o albumy Virgin Beauty a Of Human Feelings. Niekedy sa táto tvorba označuje ako free funk.
Počas svojej kariéry si Coleman vyslúžil niekoľko prestížnych ocenení ako napríklad The Dorothy and Lillian Gish Prize, Pulitzer Prize, Grammy Award, Miles Davis Award, čestný doktorát od University of Michigan a iné. V súčasnosti Ornette Coleman ešte stále aktívne koncertuje. Na Slovensku Ornette Coleman doteraz nikdy nevystupoval.
