Maďarského bubeníka Gergő Borlaia (1978) netreba predstavovať, keďže sa na domácich pódiách objavoval opakovane po boku Zsolta Kalteneckera, Garyho Willisa či nášho Davida Kollara. Rozhovor vznikol na rakúskom INNtöne Jazzfestivale, kde bol Borlai súčasťou medzinárodného power tria Per Mathisen - Ruggero Robin - Gergő Borlai.

 

* Pokiaľ sledujem tvoje aktivity, pohybuješ sa v rámci rôznorodých spektier – od fusion projektov s Garym Willisom k totálne otvoreným improvizovaným platformám napríklad s Davidom Kollarom ...

 

GERGÖ BORLAI: Možno sa tieto veci na prvý pohľad zdajú ako totálne rozdielne, ja v tom však necítim žiaden nesúlad. Naopak ostávam otvorený všetkým aspektom a vplyvom, ktoré ma môžu obohatiť a do ktorých naopak môžem ako umelec čosi vložiť. Okrem toho, čo si spomenul, ostávam tiež aktívny na scéne populárnej hudby, z ktorej nemám žiaden problém okamžite prepnúť do interakcií v idióme tej najsúčasnejšej hudby, akú robíme napríklad s Davidom. Osobitou kategóriou je „totálna smršť“ s Garym Willisom a Scottom Hendersonom na pôde Tribal Tech, akú si ani len nedokážeš predstaviť. Často o sebe vravím, že som „session guy“ a toto označenie nevnímam dehonestujúco, pretože viem, že k všetkému čo robím, pristupujem skutočne naplno. Niektorí session hudobníci to vnímajú len ako „chlebovicu“, ale ja som na rozdiel od nich v každom projekte až po uši. Čiže upresnil by som: „I am deep session guy“. (Smiech.)

 

* Spomenul si Garyho Willisa – kvôli nemu si sa presťahoval z Budapešti do Barcelony?

 

GB: Áno, bol za tým predovšetkým Gary. Naše spoločné projekty narastali geometrickým radom až som si povedal, že ich bude jednoduchšie riešiť priamo v Španielsku. V súčasnosti sme takmer v každodennom kontakte, takže na nedostatok práce ani inšpirácie sa nemôžem sťažovať. Ďalším aspektom bolo, že pomerne často hrávam hocikde po svete a z Barcelony sa predsa len rýchlejšie dopravím kdekoľvek.

 

* Určite si ťa Barcelona nezískala len pracovnými ponukami ...

 

GB: (Smiech.) To nie, odhadol si ma. Priznávam, že omnoho viac ako rušný život v maďarskej metropole mi vyhovujú stredomorský pokoj, vzduch, kuchyňa a samozrejme blízkosť mora. Pozorujem to aj na ľuďoch, ktorí sú omnoho pozitívnejšie naladení a berú veci pohodovejšie. Naozaj nebolo ťažké zvyknúť si na život v Barcelone.

 

* Ako vyzerajú tvoje dni?

 

GB: Pokiaľ som doma, vyučujem na hudobnej akadémii Escola Superior de Musica de Catalunya, riešim projekty s Garym a užívam si pohodu. Ale čoraz väčšmi cestujem, len počas leta bývam niekoľkokrát v Spojených štátoch, kde vediem rozličné kempy, workshopy a pravidelne učím na Thomas Lang´s Big Drum Bonanza, kde sa pravidelne objavujú tí najlepší bubenícki majstri. Okrem toho hrávam s excelentným americkým bluesrockovým gitaristom Gregom Kochom, mám projekty so Scottom Kinseym či Hadrienom Feraudom. Okrem toho ma neustále oslovuje množstvo ďalších ľudí, takže sa naozaj nemôžem sťažovať.

 

* Už niekoľko rokov trvá tvoja spolupráca s Davidom Kollarom – hrávali ste v duu, triu aj na pôde jeho multimediálneho projektu Artrance.

 

GB: Davida si nesmierne vážim pre množstvo vecí a udivuje ma, akým obrovským progresom dokázal prejsť za pomerne krátky čas asi poldruha roka. Sledujem jeho aktivity, som zvedavý, kam sa ďalej pohne a nech to bude ktorýmkoľvek smerom, bol by som rád pri tom! Skutočne sme si sadli, pretože obaja pristupujeme k hudbe ako k otvorenej platforme, v rámci ktorej je možné vyskúšať čokoľvek.

 

* Práve svojou otvorenosťou David na Slovensku naráža, keďže jazzmani ani umelci z experimentálnej scény či súčasnej hudby sa k nemu príliš nehlásia ...

 

GB: Úplne tomu rozumiem, pretože sme sa o tom viackrát rozprávali. Pokiaľ umelec vytŕča z davu a prevyšuje kvalitou, ostatným sa to nepáči a najradšej by ho vsunuli medzi seba do priemeru. David však bude ten, kto sa bude smiať ako posledný. Jeho unikum spočíva v tom, že hrá ako David Kollar, nie ako hocikto iný. Zo svojho prístupu k hudbe a z toho, čo dokáže dostať z gitary by si pokojne mohol spraviť obchodnú značku.

 

* Ako si sa dostal k triu Per Mathisen - Ruggero Robin - Gergő Borlai?

 

GB: Jedného dňa sa mi ozval vynikajúci nórsky kontrabasista a basgitarista Per Mathiesen, že plánuje projekt s talianskym gitaristom a či by som sa nechcel stať jeho súčasťou. Súhlasil som, dali sme dokopy turné po Škandinávii a Taliansku a teraz po hraní na tejto farme nás čaká nahrávanie albumu v akejsi rakúskej dedinke. Zatiaľ nemáme ďalšie plány, uvidíme, čo prinesie čas.

 

 

Spomínaný album Ospitalita Generosa medzitým vyšiel v rakúskom vydavateľstve Alessa Records a trio Per Mathisen - Ruggero Robin - Gergő Borlai príležitostne koncertuje. Na záver snáď len myšlienka Franka Zappu z Borlaiovej FB stránky, ktorá jeho prístup k hudbe dokonale vystihuje: „A mind is like a parachute. It doesn´t work if it is not open.“