Pozoruhodným nápadom dramaturgického plánu festivalu bolo angažovanie českého zoskupenia komunikujúceho na mierne odlišnej platforme. Na druhej strane možno konštatovať, že vynikajúcemu saxofonistovi Štěpánovi Markovičovi sa rozdúchavanie jazzfunkového ohňa prostredníctvom rytmickej sekcie rómskej skupiny Gulo Čar (Vladimír Dirda - basgitara, Pavel Dirda - klávesy, Ladislav Richter - gitara, Libor Dirda - bicie nástroje a Radek Baláž - perkusie) podarilo. Úspech mali nielen pulzujúce adaptácie štandardov, ako ellingtonovka In a Sentimental Mood, ale aj autorský repertoár. Poslucháčsky ohlas získali aj svojrázne zvukové experimenty pätice švédskych hráčov na čele so saxofonistom Nilsom Bergom (Nils Berg – saxofón, Leo Svensson – violončelo, Mattias Stahl – vibrafón, Josef Kallerdahl – kontrabas a Sebastian Voegler – bicie nástroje). Omnoho príjemnejšie však prekvapilo kultivované berlínske kvinteto Subtone (Magnus Schriefl - trúbka, Malte Duerrschnabel - saxofón, Florian Hoefner - klavír, Benjamin Hiesinger – kontrabas a Peter Gall – bicie nástroje), ktoré svojím prejavom stavia na základoch tradície moderného jazzu, zvukovo a výrazovo najbližšie snáď druhému kvintetu Milesa Davisa. Z amalgamu melodických hlasov trubkára Magnusa Schriefla a saxofonistu Malteho Dürrschnabela vznikal nad voľne plynúcim rytmickým fundamentom sofistikovaný moderný jazz na špičkovej európskej úrovni. Pätica nemeckých muzikantov zároveň predstavila svoju debutovú novinku High Tide. Ďalším prekvapením bola vyhrotená expresia miešaná s avantgardnou voľnosťou staccatovitých nepravidelných tém zoskupenia okolo saxofonistu a klarinetistu Clemensa Salesneho a klavíristu Clemensa Wengera. Napriek tomu bol ich hudobný prejav ťažšie komunikatívny a vnímateľný pre tento druh open-air podujatia s voľným prístupom, čo bolo mimochodom možné sledovať na reakciách publika. Najmä keď Clemens Salesny Quartet (Clemens Salesny – saxofóny, klarinet, Clemens Wenger – klavír, Lukas König – bicie, Christian Wendt – kontrabas) nastúpili po pokojnejšom AMC Triu, alebo Subtone. Prostredníctvom prevzatých tém spomínali Rakúšania aj na pionierov domáceho jazzu – gitaristu Harryho Pepla a vibrafonistu Wernera Pirchnera. Skvelým nápadom bolo zaradenie medley zloženého z rôznorodých viedenských mestských popevkov na spôsob kaviarenských schraml zoskupení.
Prezident festivalu, dramaturg a gitarista Rudy Linka predstavil svojho newyorského kolegu - kontrabasistu Dana Fabricatoreho, s ktorým takmer každý večer strihol príjemný akustický set s jemnými náznakmi amerického country & western. Medzi jednotlivými koncertami lákal Linka návštevníkov festivalu na lahodný „plzenský mok“ a rovnako predstavoval svojích bývalých (Markovič) alebo súčasných (Fabricatore) hudobných partnerov.