Vďaka záujmu návštevníkov sa jazzahead! pred dvomi rokmi presunul do väčšej haly v rámci komplexu MESSE BREMEN. Na dvoch koncertných pódiách a na pódiu neďalekého Kulturzentrum Schlachthof prebehlo 40 polhodinových koncertov – showcases. Ďalšie desiatky hudobných podujatí ponúkla sobotňajšia jazzahead! clubnight s 34 klubovými scénami po celom meste.

Pokiaľ sa minulý rok na jazzahead! predstavili spomedzi našich susedov aspoň poľskí Atom String Quartet a maďarské duo Veronika Hárcsa & Bálint Gyémánt, dramaturgia aktuálneho ročníka nereflektovala zo stredoeurópskeho priestoru vôbec nič (umeleckými šéfmi zodpovednými za výber kapiel sú trubkár Ulrich Beckerhoff a jazzový publicista Peter Schulze). Samozrejme, ekonomický a komerčný dosah „západných“ vydavateľstiev je neporovnateľný s našimi „stajňami“, ale k oživeniu a väčšej rôznorodosti by prispelo každoročné predstavenie aspoň 2-3 originálnych predstaviteľov tejto scény (námatkovo mi prichádzajú na um Lukáš Oravec, David Hodek, Pavel Morochovič, David Kollar, Ondřej Štveráček, Luboš Soukup, Tomáš Liška, David Dorůžka, Ondřej Pivec, Vít Křišťan, Vertigo Sextet, Muff, Michał Tokaj, Grzegorz Piotrowski, Paweł Kaczmarczyk, Mihály Borbély, Kristóf Bacsó, Modern Art Orchestra...).

Každoročná prehliadka mladých kapiel z hostiteľskej krajiny nesie názov German Jazz Expo a priznávam, že ma na nej tento rok oslovilo máločo. Polhodinové showcases prebiehajú na troch pódiách bez prestojov a hoci je kultúrne centrum Schlachthof hneď vedľa výstaviska, prebojovať sa cez zástupy poslucháčov vyžaduje isté úsilie. Nesklamala predovšetkým dvojica nemeckých zoskupení, ktoré som poznal z európskych festivalov. Berlínske kvinteto Subtone si ma získalo už na Bohemia Jazz Fest 2007 mladíckou energiou a príklonom k modernému straightahead jazzu. Kontrapunktické prelínanie dvoch melodických hlasov nad pulzujúcou rytmikou ostalo poznávacím znamením kapely, ktorá skultivovala svoj prejav a dnes patrí k najpozoruhodnejším nemeckým formáciám. Spoluprácu s Pablo Held Trio vyzdvihoval napríklad John Scofield, hoci hudba kapely hrajúcej 10 rokov v rovnakom zložení ponúka menej komunikatívnu a ťažšie uchopiteľnú abstrakciu s dôrazom na interakciu. Koncepcia vyrastajúca z ticha prechádzala počas niekoľkominútového zbližovania sa k reakciám na spontánne načrtnuté témy, ktorých má kapela v zásobe asi 40 a vyťahuje ich podľa konkrétnej situácie. Vystúpenie Pablo Held Tria sa oplatí vnímať ako celok, keďže zaujímavé momenty sa objavujú v nečakaných súvislostiach.

Pozoruhodnú prehliadku Overseas Night s chicagským trubkárom Amirom Elsaffarom, izraelským kontrabasistom Omerom Avitalom či americkými klaviristami Aaronom Diehlom a Kevinom Haysom som zamenil za návštevu švajčiarskeho Gala Concertu vo filharmonickej sále Die Glocke. Zen Funk či Ritual Groove Music v podaní kvarteta Ronin klaviristu Nika Bärtscha som mal možnosť vidieť pred rokmi v Saalfeldene a bol som zvedavý, či lídrova koncepcia dosahovania maximálneho účinku za použitia minimálnych prostriedkov na mňa zapôsobí podobne ako vtedy. Možno vinou sterilnosti priestoru sa koncert hviezdneho švajčiarskeho zoskupenia zo stajne ECM rozbiehal ťažkopádnejšie a napriek prepletaniu extatických repetitívnych štruktúr (Bärtsch ich označuje ako moduly, ktoré sú namiesto pomenovania jednoducho číslované) sa hypnotický groove dostavil až pred záverom.

Lákadlom sobotňajšej jazzovej noci jazzahead! Clubnight (23. 4.) bola oslava dvadsaťročnice nórskeho vydavateľstva Jazzland, ktoré vedie Bugge Wesseltoft. Napriek tomu som uprednostnil sériu showcases v rámci European Jazz Meeting na výstavisku a v Schlachthofe. Oproti nemeckým showcases bolo prekvapení o čosi viac: drásajúce riffy a punkjazzová priamočiarosť belgického Dans Dans ma odzbrojili natoľko, že som z ich vystúpenie nedokázal odísť, vrcholom interakcie v akustickom idióme bol dialóg Bojana Z s trombonistom Nilsom Wogramom, no najväčšmi ma dostala silná a osobitá výpoveď fínskeho kvinteta Oddarang. Charizmatický bubeník Olavi Louhivuori (pôsobí v niekoľkých prestížnych škandinávskych i európskych zoskupeniach) dospel po rokoch do štádia, v ktorom sa nezamýšľa nad žánrovými či štýlovými „škatuľkami“, ale ponúka originálnu a nesmierne pôsobivú postjazzovú výpoveď.

Kruh sa pomyselne uzavrel, keď som na záverečnom polnočnom koncerte (rozšafné fínske trio MOPO s barytónsaxofonistkou Lindou Fredriksson) stretol ďalšieho slovenského účastníka jazzahead! – Igora Vidu z občianskeho združenia Na´conxypan. Neúnavný organizátor koncertov či festivalu Are You FREE? v Dunajskej Strede sa do Brém dostal na pozvanie Europe Jazz Network. Čo na to ďalší slovenskí jazzoví vyznávači?