Aj ďalšieho headlinera festivalu - kontrabasistu Dave Hollanda poznamenala účasť na projektoch legendárneho Milesa Davisa. Ten sotva dvadsaťročného kontrabasistu začul v júli 1968 v londýnskom klube Ronnie Scotta a už o necelý mesiac vystupoval Holland s Davisovou kapelou v New Yorku. Na štúdiových projektoch vystriedal vzápätí Ron Cartera a podieľal sa na nahrávaní prelomových albumoch In A Silent Way a Bitches Brew.
Po odchode začal Dave intenzívnejšie prenikať do možností, ktoré mu poskytoval free jazz a bohaté harmonické štruktúry (zoskupenia Circle s Chick Coreom a Anthony Braxtonom, kapela avantgardistu Sam Riversa, trio Gateway s Jack DeJohnettom a John Abercrombiem). V posledných rokoch funguje Holland prevažne v dvoch zoskupeniach, ktorým v kontexte súčasných jazzových trendov prináleží viacero superlatívov – Dave Holland Bigband a Dave Holland Quintet (Dave Holland – kontrabas, Robin Eubanks – trombón, Chris Potter – saxofóny, Steve Nelson – vibrafon a marimba a Nate Smith – bicie nástroje), ktorý kontrabasista predstavil aj v rámci Pilsner Urquell Bohemia Jazz Fest 2007.
Práve podľa mnohých bolo vystúpenie Hollandovho kvinteta najunikátnejším koncertom festivalu, o najbohatšej diváckej účasti, ktorá počítala vyše 18-tisíc (!) návštevníkov nehovoriac. A pritom unikátna hudobná spleť, ktorú servírovala spomínaná pätica, nepatrí medzi produkcie na prvé počutie, o čom svedčí aj posledný album zoskupenia s názvom Critical Mass. Hollandov kontrabas miestami akoby protirečil základnej funkcii tohto nástroja, no napriek príležitostným groovom a ostinátnym figúram, voľne pulzujúcich priestorom, poskytuje svojím spoluhráčom dostatočnú oporu. Saxofonista Chris Potter exceloval schopnosťou viachlasnej hry, zahmlenosť vibrafónu Steve Nelsona pridávala celkovej zvukovosti kvinteta nesmiernu špecifickosť. Nelson striedal vibrafón s marimbou, nenapodobiteľnú esenciu mali rozdrobené staccatovité témy nad kapelníkovým nerovným basovým groovom alebo rozdrobené melódie v neskutočne presne interpretovaných unisonach tenorsaxofónu a trombónu Robina Eubanksa. Špecifickosťou hudby Hollandovho kvinteta je skutočnosť, že prekomponované úseky neodporujú, ale priam vychádzajú zo slobodných princípov kolektívnej improvizácie. Nadšený dav vytlieskal niekoľko prídavkov, počas ktorých Eubanks zachytával neopísateľnú atmosféru Staromestského námestia svojou kamerou. Daňou za jedinečný priestor bola snáď len skutočnosť, že úderom desiatej hodiny musela hudobná produkcia kvôli nočnému kľudu končiť.
Hollandovci naplnili festivalové očakávania a Dave Holland Quintet patrí skutočne k najunikátnejším hudobným zážitkom, aké dnes dokáže poskytnúť jazzová scéna!