Zatiaľ čo Ellingova lyrická vokalíza predchádzajúci večer bola prístupná takpovediac aj náhodne okoloidúcemu poslucháčovi, najneočakávanejšie festivalové vyčíňanie zažilo vďaka saxofonistovi Steve Colemanovi a jeho Five Elements (Steve Coleman – altsaxofón, Jonathan Finlayson – trúbka, Tim Albright – trombón, Jen Shyu – spev, Thomas Morgan – kontrabas, Tyshawn Sorey a Marcus Gilmore – bicie nástroje) Velké náměstí v Prachaticiach!
Charakterom živelného zoskupenia, fungujúceho na báze avantgardnej voľnosti, neustálej rytmickej premenlivosti a ostinátnosti funkových riffov, bola predovšetkým živočíšnosť. Pôsobivý, aj keď na prvé počutie ťažšie stráviteľný koncept charakterizovalo prelínanie a vrstvenie rovnocenných hlasov (vrátane bezvýznamového vokálu speváčky Jen Shyu) s raz amorfne plynúcou a potom zasa ostro akcentovanou rytmikou, podporovanou dvoma bubeníkmi na oboch stranách pódia! Miestami voľne plynúca, inokedy zasa zdrvujúca smršť ideovo spriaznená so starou gardou prostredia Art Ensemble of Chicago, voľného hnutia M-Base Collective a ich poetikou narúšania homogenity celku. Cesty Colemana sú poznamenané neustálym hľadaním a odhodlaním nezostávať pri projektoch, ktoré sú fungujúcim organizmom len navonok. Na status lídra si pritom na pódiu ostentatívne nenárokoval, skôr sa snažil ustriehnuť a udržiavať navonok nesúrodý celok pod kontrolou. V závere dvojhodinovej show odmenil Coleman niekoľko desiatok verných poslucháčov dôvtipne vyskladaným medley známych bebopových tém. Pre fajnšmekrov to bol skutočne lahôdkový koncert!