Posledný z piatich festivalových dní ponúkol dvanásťhodinový maratón ôsmych koncertov, čo sa ukázalo ako nesmierne vyčerpávajúca ponuka!
Záverom povinnej jazdy každej z piatich putovných zoskupení predstavil svoj koncertný blok festivalový riaditeľ Rudy Linka. Po ňom už publikum očakávalo posledného festivalového sidemana Davisovej zostavy, bubeníka Al Fostera a jeho kvinteto (Al Foster – bicie nástroje, Eddie Henderson – trúbka, Eli Degibri – tenor a sopránsaxofón, Aaron Goldberg – klavír a Doug Weiss – kontrabas).
Foster je dodnes nielen žiadaným spoluhráčom, ale rovnako lídrom úspešných malých zoskupení. Fostera české aj slovenské publikum malo možnost počuť pred niekoľkými rokmi, tentokrát však lídrovi sekundoval niekdajší člen Hancockovej pionierskej kapely Mwandishi Eddie Henderson. Napriek tomu, že bubeník podľa vyjadrení jeho manažéra pred koncertom priam neznáša otázky novinárov týkajúce sa jeho niekdajšieho lídra Milesa Davisa, na pódiu naň nedal dopustiť.
Počiatočný rubátový nástup So What s expresívnou sordínovanou trúbkou narúšali snáď len spätné väzby mikrofónov. Záver patril výraznej téme Jean Pierre s nádherne zvukomalebnou Fosterovou imitáciou témy. Existuje snáď výraznejšie davisovské klišé? V publiku sa však v tej chvíli nenašiel nik, komu by tento stereotyp, zahraný navyše s nesmiernou ľahkosťou a noblesou, prekážal. Majster nad bicou súpravou elegantne balancoval akoby mu patril celý priestor. A nakoniec prídal nádherne extatickú hancockovu tému Cantaloupe Island.
Veľkolepým finále festivalu mala byť plánovaná kubánska tancovačka v Španielsku usadeného Leonela Ó Zúnigu a jeho Havana Street Band. Živelné prejavy kapely však budejovické námestie príliš neroztancovali a návštevníci jediného nočného koncertu festivalu si skôr v pokojnom rozpoložení vychutnávali letnú pohodu. Skvelý druhý ročník festivalu Bohemia Jazz Fest ukázal, že ten nasledujúci ročník Bohemia Jazz Fest 2008 môže v česko-slovenskom priestore kľudne ašpirovať na titul festival roka.