Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale husle zastávajú v jazzovej histórii pomerne dôležité miesto. Nielen preto, že huslistu v počiatočných dekádach 20. storočia zamestnávali mnohé neworleánske orchestre, či pochodujúce marching bandy. Pozoruhodnosť tohoto nástroja však odhalili až osobnosti ako italoameričan Joe Venuti, Hezekiah „Stuff“ Smith alebo „Dark Angel of the Violin - čierny anjel huslí“ Eddie South, ktorý pri hľadaní vhodného hudobného partnera objavil živelného cigánskeho gitaristu Djanga Reinhardta. Ťažko si dnes predstaviť energiu, keď sa k tejto dvojici pripojil najvýznamnejší z európskych majstrov Stephan Grapelli.

Spomedzi husľových virtuózov súčasnosti nehodno opomenúť francúza Jean-Luc Pontyho, ktorý už v šesťdesiatych rokoch svojím osobitým štýlom pootvoril huslistom voľnosť postcoltraneovského priestoru. Ponty sa stal rovnako priekopníkom preskúmavania elektronicky modifikovaných zvukových možností, nástrojov s MIDI rozhraním, rozličných efektov, možností individuálnej regulácie hlasitosti, či farby jednotlivej struny alebo sa stal propagátorom 5 - 6 strunových nástrojov. Rúcanie predsudkov a pretváranie nástroja takmer bez limít ho priviedlo k spolupráci s geniálnym Frankom Zappom, gitaristom Darylom Struemerom, klávesistom George Dukeom, či Mahavishnu Orchestra. V poslednom desaťročí stoja za zmienku jeho výnimočné strunové projekty Rite of Strings s kontrabasistom Stanley Clarkom a gitaristom Al Di Meolom alebo aktuálne fusion TRIO! so Stanley Clarkom a banjovým virtuózom Bélom Fleckom.

Šesťdesiatpäťročný Ponty ponúka svojím priaznivcom čerstvý štúdiový projekt The Acatama Experience, ktorý je podobne ako jeho predchádzajúce pestrou zmesou uhladeného smooth-jazzu, energickej latiny ako aj v dnešnej dobe populárnej world music. Štrnásť kompozícií otvára krátke Intro policajných sirén plynulo prechádzajúcich do prvej pohodovej témy Parisian Thoroughfare. Presvetlením tejto jedinej nepôvodnej témy albumu pochádzajúcej od Budyho Powella je krásne melodické sólo hosťujúceho gitaristu Philipe Catherinea a jeho následná konverzácia s lídrom. Unikátny Catherine sa predstaví ešte v ďalších dvoch skladbách Back in the 60´s a Still in Love. V rytmicky rozdrobenej Point Of No Return nám Ponty predstavuje svojho gitarového hrdinu Allana Holdswortha, ktorého nádherne vystavané sólo prechádza z počiatočného lyrizmu do polôh v akých ho poznáme z jeho vlastných projektov. Zvyšok kapely tvorí tradičná zostava, s ktorou Ponty dlhé roky brázdi svetové pódia a s časťou tejto kapely sa pred mnohými rokmi predstavil aj na Bratislavských jazzových dňoch 1993 (William Lecomte - klávesy, Guy Nsangué Akwa - basgitara, Thierry Arpino – bicie, Taffa Cissé – perkusie).

Najfantastickejším kúskom albumu je sólová akustická Desert Crossing - vôbec prvá akustická sólová skladba, ktorú Ponty kedy nahral. Popri ostatných, zvukovo predsa len mierne zastaralých zvukových plochách albumu, si poslucháč až pri nej uvedomuje, že Ponty je majstrovský virtuóz využívajúci svoj nástroj vo všetkých jeho výrazových a technických možnostiach. Opačnou polohou akustickej exhibície je meditatívne sólo elektrických huslí v titulnej The Atacama Experience. Samotný názov celého albumu je v skutočnosti chybným prepisom názvu púšte Acatama desert, ktorá počas návštevy v Chile Pontyho inšpirovala. Napriek tomu, že The Atacama Experience je príjemným posluchom aktuálneho projektu husľového majstra, osobne by som uprednostnil staršie, ale napriek tomu pôsobivejšie projekty Enigmatic Ocean, Jean-Luc Ponty Experience with George Duke Trio, či výborný jediný album projektu Rite of Strings.