Z Islandu k nám prichádza energická novinka od miestneho kvarteta ADHD. Zoskupenie je aktívne už presne jednu dekádu. Ich začiatok spečatil bluesový festival Hornafirði v roku 2007. Nevídaný úspech ich presvedčil k stabilnej spolupráci a tak vzniklo islandské zoskupenie - ADHD. Ich hudbu charakterizuje odvážnosť, experimentálnosť, zvukomaľba a multižánrovosť. Hlavnou výsadou všetkých doterajších albumov bolo zachytiť silu improvizačného momentu a energie živej a organickej hudby, preto sú všetky albumy nahrávané na živo a výnimkou nie je ani tento posledný album - Adhd6. Úvodná skladba Magnús Trygvason Eliassena reprezentuje typický hudobný prístup tohto zoskupenia. Výrazná melodickosť podfarbená jednoduchou, no zvukomaľebnou progresiou s pochmúrnou, melancholickou atmosférou sa stali už tradičnou polohou pre túto skupinu. No stále dokáže veľmi intenzívne zasiahnúť poslucháča návalom emócií, spojeným so žánrovými kontrastmi a prechodmi. V tomto prípade sa často prechádza z jazz-rockového soundu do experimentálnej jazzovej roviny a objavujú sa na záver aj prvky electronic-noise music, ale ich použitie je veľmi opatrné. Výsledná koláž je po zvukovej stránke skutočne zaujímavá. Skladba Levon sa zasa uberá smerom elektronického ambientu v spojení s jazzovo-funkovým grooveom. Spessi si prepožičiava prvky z elektronickej tanečnej hudby a popu, ktoré dáva do kontrastu s jazzovým idiomom. Tento album je synonymom modernosti a výrazným spôsobom sa pohráva s multižánrovosťou, čo sa zdá byť úspešným trendom viacerých moderných európských kapiel ako Kompost 3, Wojciech Mazolewski, Ochepovsky, Oko a množstvo kapiel zo severských krajín. Toto CD určite stojí za to si vypočuť, ak máte radi pestrosť, farebnosť a nekonvečnosť. Jazzoví puristi si však neprídu na svoje, nakoľko mainstream a nič k nemu približujúce sa na tomto albume nenachádza.
