Podobne ako minulého roku, kedy záverečný koncert patril zombyovskému Mattovi Biancovi, aj tohto roku bol scenár podobný. Posledný koncert tohtoročných BJD odohrala kedysi slávna pop jazzová kapela s podobne účinným značkovým menom Spyro Gyra (1974). Kapela prišla v zložení troch starnúcich, no vcelku sviežo pôsobiacich belochov: zakladateľ kapely Jay Beckenstein – saxofón, Julio Fernandez – gitara a Tom Schuman - klávesy a dvoch mladých černochov obsluhujúcich rytmiku: Scott Ambush - basová gitara a Bonny Bonaparte - bicie.
Napriek tomu, že zahrali novinky aj historické hity a Beckenstein predviedol simultánnu hru na soprán a alt saxofón, jediné, čo sa na ich koncerte dá hodnotiť pozitívne, je, že títo páni hrať vedia a nezabudli na význam pojmu profesionalizmus. Čo sa týka obsahovej stránky, ťažko vôbec nájsť nejaký záchytný bod o ktorom písať. Zaujímavé totiž nebolo nič. Navyše, keď vystúpili po strhujúcich Friend'n Fellow... Spyro Gyra predviedla vypreparovanú, stokrát vylúhovanú variantu funky jazzu, fusion a pop jazzu, ktorá bola módna pre 30-timi rokmi. Bolo to ako poslať starú modelku na mólo. Síce sa zo slušnosti zatlieska jej bývalej kráse, s uznaním sa pokýva hlavami, ale všetci si neúprosne uvedomia aká je stará a pomyslia si, prečo sa radšej nevenuje niečomu vhodnejšiemu.